Dúverná zmlúva medzi mníchom a diablom (Důvěrná rozmluva mezi mnichem a ďáblem, 2002)

Přidal: Přemek |

Září 10, 2009

Juraj Fándly. Rozhlasová úprava Jozef Repko. Režie Igor Hrabinský.

Účinkujú Dušan Jamrich, Emil Horváth, Ján Mistrík, Peter Sklár, Peter Bzdúch, Jozef Šimonovič, Ivan Laca, Mária Dacejová a Vladimír Minarovič.

Nastudoval Slovenský rozhlas v roce 2002 (40 min).

Pozn.: Rozhlasová dramatizácia románu z roku 1789 je snahou upozorniť na korene kritického myslenia vo svojej dobe a jeho premietnutie sa do súčasnosti. Hra je koncipovaná paradoxne ako dialóg medzi pokrokovo zmýšľajúcim diablom a konzervatínve sa správajúcim mníchom. Je to v prenesenom zmysle slova večný spor medzi provokujúcim pokrokom a zmierajúcim konzervativizmom.

Prvé dielo Juraja Fándlyho Dúverná zmluva mezi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včulajších premenách reholňíckích o je preniknuté duchom osvietenského kriticizmu. Toto dielo, rozdelené do štyroch častí, bolo vydané v roku 1789, kedy vyšli len jeho prvé dve časti. Ostatné dve museli zostať v rukopise. Téma Dúvernej zmluvy sa týka jedného z najvýznamnejších reformných opatrení Jozefa II. – zrušenia žobravých reholí v habsburskej ríši.

Fándly sa s touto reformou plne stotožňuje a sám vo svojom diele prináša mnohé dôkazy o tom, že tieto rehole sú spoločensky neužitočné, ba priam škodlivé. Hlavný dôvod ich škodlivosti vidí v tom, že mnísi sa vzdali telesnej práce, čo bol vlastne pôvodný spôsob života zakladateľov týchto reholí. Vypracovali si určitý parazitný spôsob života na úkor chudobného ľudu a neobávajú sa použiť aj rôzne drobné fígle a klamstvá. Takže v tomto diele autor presadzuje osvietenské myšlienky – úprimný záujem o spoločenské dobro tu splýva s racionalistickým názorom na oslobodenie ľudí od „povery“ aj s plebejským názorom na význam produktívnej práce ako základu blaha jednotlivcov i celej krajiny.

Zároveň Fándly berie do ochrany „chudobného pracovitého človeka“ pred celým rojom príživníkov. Fándly celkom vedome využíva ja isté literárne prvky, ktoré majú podporiť hoci len vedľajší „kratochvíľny“ charakter diela, pričom sa pridržiava starej latinskej zásady: „Ten všetku chválu zaslúžil, kto kňihu žartom i osohom naplňil, čtenára obveselujíce. Alebo spolu aj veselé veci predkladajíce, aj lidskému veku súcé vipravajíce.“ Racionalistický didaktizmus je tu zameraný vysoko intelektuálne, pretože adresátom nebol ľudový čitateľ, ale mladí slovenskí vzdelanci.

Dôkazom toho sú časté citáty a parafrázy z odbornej osvietenskej literatúry a rovnako časté latinské vsuvky do textu. Racionalistický didaktizmus je tu oživovaný zmyslom pre ironický ostrovtip, anekdotu a miniatúrny komický príbeh . Vecne výkladový štýl Fándlyho sa miestami kríži so štylistickou rovinou hovorovej reči, čo posilňuje komický čitateľský účinok a zábavnú funkciu diela. Pomáha tomu aj zvolená dialogická forma – rozhovor medzi „skasíruvaným“ mníchom Anthanaziom a diablom Titinillom, dôsledne reprezentujúcim osvietensky racionalistický pól v názore na tému diela. Osvietenský diabol Titinillus dokazuje teda nielen svoju ideovú a vecnú prevahu nad mníchom, ale stáva sa ja zdrojom určitej literárnej sviežosti tohto Fándlyho diela. Je pochopiteľné, že toto dielo vyvolalo nesúhlas u konzervatívnych zástancov starých poriadkov, najmä u tých, ktorých sa jozefínska reforma kláštorov existenčne dotkla. Svedčí o tom anonymný spisok Odporné smluvání mezi rozumným mníchem a sprostým ďáblem o mníchoch a reholníkoch složené a o niečo neskôr vydaný pamflet Anti-Fándly, ktoré bolo predovšetkým zlostným útokom na Fándlyho osobu.