Rodinný atlas (2000)

Přidal: Přemek |

Leden 5, 2010

Radek Bachratý. Hudební dramaturg Miroslav Nemec. Hudba Ján Melkovič. Mistr zvuku Andrej Kubík. Dramaturgie Katarína Revallová. Technická spolupráca Peter Pištek. Asistentka režie Alena Vašeková. Režie Pavel Gejdoš.

Osoby a obsazení: Martin jako otec (Milan Bahúľ), Ivan jako syn (Jozef Benedik ml.), Ivan jako otec (Peter Marcin), Martina jako dcera (Mária Buranská), Martina jako matka (Oľga Solárová), Braňo jako chlapec (Jakub Géc), Braňo jako otec (Laco Kerata), Tomáš jako syn (Jozef Benedik ml.), Robo jako chlapec (Ondrej Pelikán), učitelka Driečna (Helena Geregová), Hašanová (Viera Richterová), děti ve třídě (Pavla Gejdošová, Pavol Kepko, Samuel Bahúľ), v každé době znějící hlas (Mária Dacejová).

Natočeno 2000 (52 min.). Repríza 10. 7. 2018 (Rádio Litera, 16:30 – 17:20 h).

Lit. Žilková, Marta: Konečne nič nové alebo Vývinové trendy v dramatickej tvorbe pre deti a mládež. In Bibiana 2/2001, s. 56 a násl. (článek) – Cit.: Oveľa zaujímavejšie pôsobí kategória hier pre deti. Okrem štyroch dramatizácií zo svetovej tvorby sa predstavili J. Repko, J. Milčák a s tromi prácami R. Bachratý. J. Repko spracoval úsek zo študentských rokov M. R. Štefánika v hre Oči plné hviezd. Autor pracuje so známymi prostriedkami opretými o zážitkovú a citovú sféru detského hrdinu. Hra je účelovo zameraná na zvýšenie alebo posilnenie národnej hrdosti, podčiarkujúc význam Štefánikovej osoby v histórii Slovákov. Hra R. Bachratého Rodinný atlas patrí k najzaujímavejším a zároveň najpotrebnejším titulom minuloročnej sezóny. Ovocie paleosocializmu žneme dodnes, iba že nehľadáme korene javu a neodkrývame ho tak sústavne ako v okolitých krajinách. R. Bachratý v rozhlasovej hre Rodinný atlas na troch generáciách preukazne dokázal, ako socializmus fyzicky a ekonomicky ničil ľudí, ako im vnucoval nezmyselné idey. Autor sleduje osud jedného atlasu, ktorý je v každej dobe (koniec 40., 60. a 80. rokov) pevne spätý nielen s rodinou, ale aj dobou, ktorá sa k nemu stavia vždy iným spôsobom. Trvá presne 40 rokov, kým sa tri generácie jednej rodiny konečne dostanú do sveta.

Málokedy sa podarí v takej zomknutej podobe, pars pro toto zachytiť zaujímavo, výstižne a na malej ploche 40-ročný výsek zo života jednej spoločnosti, jej boj za slobodu a ešte aj detskému príjemcovi oznámiť potešujúcu správu, že deti sú obyčajne obrazom svojich rodičov.
R. Bachratý je autorom aj ďalších dvoch zaujímavých textov. V hre Martin a kompa sa opäť vracia k prejavom zanovitosti pubescentov a v hre Konečne nič nové alebo Chyba v programe sa vysmieva „výrobcom“ televíznych programov, ale aj novodobému životnému štýlu, ktorý je poznačený uponáhľanosťou, neschopnosťou oddychovať, relaxovať.