Kvet papradia (Květ kapradiny, 1968)

Přidal: Přemek |

Březen 28, 2011

Ján Číž. Polská lidová pohádka. Hudba Milan Dubovský. Dramaturgie Emília Drugová. Zvuková spolupráce Ada Rehorová, Mária Vrancová a Ján Trčan. Režie Viera Weidlerová.

Osoby a obsazení: priadka (Beta Poničanová), Hedviga (Eva Kvietiková), Jašek (Michal Dočolomanský), matka (Hana Meličková), sluha (Vladimír Minarovič), komorník (Jozef Šimonovič) a kvet papradia (Darina Vašíčková).

Připravil Československý rozhlas Bratislava v roce 1968 (32 min.). Repríza 25. 6. 2021 (SRo Rádio Junior).

Alternativní název: Kvítek paprátky.

Pozn.: Najdlhší deň v roku je dňom letného slnovratu. Slnovrat naši predkovia oslavovali počas svätojánskej noci. Počas takýchto výnimočných dní ľudia verili, že bylinky a svätojánska rosa majú zázračnú moc, že na lesných čistinkách tancujú víly, alebo že v túto noc možno nájsť ukrytý poklad. V poľskej ľudovej rozprávke ľudia verili, že v čiernej dúbrave presne o polnoci v najkratšiu noc v roku rozkvitá Kvet papradia. Na papraďovom kríku zažiari päť zlatých lístkov a uprostred nich sa otvorí svetielkujúce belasé očko. Takáto noc je len jedna v roku a takáto papraď len jedna v celej hore. Kto takýto kvietok nájde, odtrhne a k srdcu priloží, bude bohatý a šťastný ako nikto na svete. Jeho šťastie sa však stratí, ak čo i len kúsok zo svojho bohatstva podaruje svojim najbližším. Takto príbeh rozprávala stará priadka a chudobný Jašek nemohol čarovný kvietok spustiť z mysle. Čo bolo ďalej, sa dozviete v rozprávkovej hre, ktorú podľa poľskej ľudovej rozprávky napísal Ján Číž.