Samota zrkadla (Samota zrcadla, 1967)

Rudolf Brezina. Rozhlasová hra. Scénická hudba Igor Bázlik. Režie Mikuláš Bugár.

Osoby a obsazení: Ona (Jela Lukešová), domácí (Mária Hájková), muž (Ľubo Roman), Peter (Slávo Drozd), Krásná (Mária Kráľovičová), hlas I. (Mária Úradníčková), hlas II. (Andrej Nemčok), matčin hlas (Viera Bálinthová), dětský hlas ( Ľuba Šajnohová) a další členové Slovenského národního divadla a rozhlasové herecké skupiny v Bratislavě.

Nastudovala Bratislava v roce 1967. Premiéra 15. 12. 1967 (Československo II, 20:30 – 21:30 h.). Repríza 26. 3. 1968 (Bratislava, 22:15 h.). Obnovená premiéra 3. 11. 2022 (SRo 8 Rádio Litera, 4:30 h.). Repríza 3. – 9. 11. 2022 (SRo 8 Rádio Litera); 28. 5. 2023 (SRo Rádio Pyramída, 13:00 h.).

Lit.: Šaráková, Lucia: Vábivé tajomstvá – E. A. Poe a dlho nevysielané hry. Téma týždňa. In web SRo Rádio Litera, 30. 10. 2022 (článek). – Cit.:  Čaká nás tichý čas, v ktorom sa tak viac schúlime do deky, ku sviečke a možno práve k rádiu, aby sme nazreli hlbšie do seba – cez príbehy iných. A azda sa aj povzbudili, prezreli cez to všetko až k nádeji. Deti prežívajú jesenné prázdniny a my sa v rodinách budeme zrejme viac stretávať, počas týchto dušičkových sviatkov a myslieť na svojich predkov, našich blízkych, ktorých príbeh už život dopísal. Rádio Litera v tento čas pamätalo najmä na tých, ktorí majú radi tajomné príbehy z pera E. A. Poea, a tak sme ich ešte obohatili o poviedky S. Andersona, R. Thákura, A. Schnitzlera, Luigiho Pirandella, Pabla de la Torriente Braua, A. Fernandésa – čiže o nádielku amerických, talianskych, maďarských, kubánskych autorov… A môžete sa tešiť aj na dlho nevysielané hry – takými budú hry Rudolfa Brezinu – Katedrála a Samota srdca a rovnako si nenechajte ujsť hru Emila Kočiša Záhadný rýchlik či hru Pavly Kováčovej Deväť a pol (sviečok). Určite poteší aj Poeov Havran v novej interpretácii z roku 2022 a rozprávočka od Hany Gregorovej O zvieratkách v divadle. Je skutočne na čo sa tešiť. (…)

Od štvrtka pridávame ďalšiu rozhlasovú hru R. Brezinu Samota zrkadla. Je symbolickým a zároveň poetickým posolstvom o poznaní dvoch protikladov – krásy, ktorú obdivujú davy a zmocňujú sa jej, avšak sama ostáva osamelá; a ženskej nepeknosti, kedy žena rozumie davom, obdivovateľom a svetu, ale sama ostáva navždy uzavretá do seba. V roku 1967 režijne naštudoval Mikuláš Bugár. (…)

 

If you enjoyed this post, please consider to leave a comment or subscribe to the feed and get future articles delivered to your feed reader.

.
Komentáře

Zatím nemáte žádné komentáře.

Napište komentář k článku

(povinné)

(povinné)