Čo nového, Bielikovci 1/880 (Jak se máte, Bielikovi, 1974-1990)

Článok má titul Čo nového, Bielikovci, ale o tomto prvom slovenskom dlhodobom rozhlasovom seriáli nie je tu ani zmienka. Rád by som teda pripomenul, že to bol vôbec prvý seriál, ktorý Slovenský rozhlas s veľkým úspechom vysielal 17 rokov a získal si takmer dva milióny stálach poslucháčov. Iniciátorom, osnovateľom a hlavným šéfredaktorom tohto seriálu bol Emil Benčík. On podobný seriál (Matysiakowie) spoznal v Poľsku, kde dlhé roky pôsobil ako slovenský korešpondent vo Varšave. Po nástupe za šéfredaktora literárneho, dramatického zábavného vysielania Slovenského rozhlasu, podobný seriál rozbehol na Slovensku. Pribral si za spolupracovníkov známeho publicistu a spisovateľa Slava Kalného, Milana Frolu, Dušana Brindzu, Gitu Povodovú a tí vyxtvorili seriálový tím . Oslovil autorov – Ernesta Štrica, Dušana Širokého,Evu Galandovú, Osvalda Zahradníka a ďalších autorov a tí sedemnásť rokov vytvárali týždenné pokračovania seriálu Herci, ktorí vytvárali postavy Bielikovcov, si získali veľkú popularitu – Viera Bálinthová, Alojz Kramár, Anton Glézl, Ján Mistrík, Soňa Ulická, Dušan kaprálik aďalší. REžisírmi boli Mikuláš Bugár, Anton Glézl, Eva Galandová a ďalší rozhlasoví režiséri. Navyše, zásluhou Emila Benčíka a Slava Kalného, tvorivý tím seriálu uskutočňoval mnohé spoločenské aktivity Bielikovcov ako starostlicvosť o dôchodcov, Deň kvetov Bielikovcov, Zasaď strom a staraj sa oň a ďalšie. Tento rozhlasový fenomén vošiel do histórie rozhlasu a mnohí poslucháči naň dosiaľ so sentimentom spomínajú.

Rád by som predchádzajúci príspevok doplnil, že rozhlasový seriál bratislavského rozhlasu Čo nového Bielikovci, vysielaný 17 rokov, sa stal inšpiráciou pre vznik českého seriálu Jak se máte Vondrovi? Mimoriadna počúvanosť a popularita serálu o rodine Bielikovcov spôsobila, že vtedajší vedúci predstavitelia Československého rozhlasu v Prahe v čele s ustredným riaditeľom Jánom Riškom pozvali do Prahy šéfredaktora Emila Benčíka a vedúceho seriálu Bielikovcov Slava Kalného, aby pomohli etablovať podobný seriál aj v Českom rozhlase. Tak vznikol seriál o rodine Vondrovcov. Predstavitelia oboch rodín sa dokonca programovo prepojili a herci z jedného seruálu účinkovali v druhom. Podobne to bolo aj s poľským seriálom Matysiakowie. Navyše Emil Benčík zorganizoval v Bratislave niekoľko stretnutí a spoločných seminárov predstaviteľov všetkých vtedajších seriálových rozhlasových rodín – slovenských Bielikovcov,českých Vondrovcov, poľských Matysiakowcov, východonemeckých Neumannovcov a maďarských Szabóovcov. Toľko na doplnenie. Na záver dodám, že obaja spomínaní tvorcovia Bielikovcov – Emil Benčík i Slavo Kalný sú vynikajúci publicisti a autori literatpry faktu Benčík vydal v poslednom čase knihu poviedok Rebrík do neba a biografickú knihu Králi ducha a Kalný knihu o slovenských novinároch, o drámach na hraniciach v čase totality i o bombardovaní bratislavskej Apolky v čase druhej svetovej vojny. (František Kováč)

Prvý muž československej jari

Tým prvým mužom nielen pražskej, ale celej česko-slovenskej jari roku 1968 bol Alexander Dubček. Stal sa symbolom a ikonou obrodného procesu a demokratických reforiem v bývalom Československu. Predovšetkým preto, že ako najvyšší politický a štátny činiteľ niesol za všetko, čo sa dialo o udialo v roku 1968 najvyššiu ústavnú, právnu i politickú zodpovednosť. Bol prvým tajomníkom všemocnej vládnucej strany a de facto prvým mužom v štáte. Dialo sa to pod jeho vedením a v jeho mene. On si mieru tejto zodpovednosti plne uvedomoval a išiel s kožou na trh. Navyše, bol to on, ktorý proces premeny dovtedajšieho stalinského modelu socializmu, jeho demokratizáciu a humanizáciu, nazval „socializmus s ľudskou tvárou“. A tejto idey sa nezriekol ani počas brutálneho nátlaku, vyhrážok, psychického vydierania a týrania, ktorému bol podrobený, keď ho ako zločinca uniesli do Sovietskeho zväzu, väznil a žiadali, aby sa podrobil ich diktátu a zriekol sa „revizionizmu a antisovietizmu“. Dubček sa nezľakol ani hrozby možnej osobnej likvidácie, ktorá mu reálne hrozila. Ostal až do konca verný myšlienke sociálne spravodlivej, demokratickej a humánnej spoločnosti.
Rozhlasový redaktor a autor, publicista a spisovateľ Emil Benčík pripravil o Alexandrovi Dubčekovi a o dobe, v ktorej žil a ktorú svojou politickou činnosťou spoluvytváral deväťdielny umelecko-publicistický seriál, ktorý po deväť večerov vysielal Slovenský rozhlas k 72. nedožitým narodeninám A. Dubčeka. Skúsený autor v spolupráci s režisérom Vladom Ruskom plne využil na dotvorenie tejto rozsahom, obsahom i dosahom nezvyčajnej historickej fresky autentické zvukové nahrávky, prejavy, rozhovory a reportáže i dobové pesničky, uchovávané vo Zvukovom archíve rozhlasu. Vzniklo jedinečné rozhlasové dielo, prvé svojho druhu, ktoré pôsobivým spôsobom mapuje udalosti roku 1968 a osobnosť A. Dubčeka.
Vydavateľstvo Slovenského rozhlasu vydalo tento deväťdielny rozhlasový fíčer Emila Benčíka na zvukových nosičoch pre širokú verejnosť pod rovnomenným názvom Prvý muž česko-slovenskej jari Alexander Dubček. Spisovateľ Albert Marenčin v recenzii napísal: „Verím, že toto dielo bude slúžiť osvetovým a výchovným účelom, a tiež ako učebná pomôcka školám pri výučbe histórie a zároveň sa zachová ako vzácny dokument pre budúce generácie.“
Jozef Urbanský

Som Slovenka vydatá (šťastne) za Čecha, žijeme v Prahe a počúvame český i slovenský rozhlas. Chcem poďakovať Českému rozhlasu za uvedenie umelecko-publicistického pásma Emila Benčíka Akí sme, takí sme. Potešili ste ma hneď dvakrát. Po prvé preto, že herec Michal Dočolomanský bol (aj ostal) mojim idolom ako všestranný herec a milý, príjemný človek. Po druhé preto, že rozhlasový autor, publicista a spisovateľ Emil Benčík bol (aj ostal) mojim obľúbeným autorom. Kým som žila v Bratislave,počúvala som v Slovenskom rozhlase jeho literárne, dramatické a publicistické relácie. K vrcholom jeho rozhlasovej tvorby patrili najmä historické seriály o druhej svetovej vojne i povojnovom období, o Alexandrovi Dubčekovi i o holocauste slovenských Židov počas takzvaného slovenského štútu, ale aj vynikajúce portréty T.G. Massaryka, básnika Hviezdoslava, L.N. Tolstého a mnohých ďalších. Nedávno som si s veľkým záujmom prečítala knihu poviedok Emila Benčíka Rebrík do neba a knihu literatúry faktu Králi ducha. Som úprimne rada, že Český rozhlas vysiela slovenských autorov a na oplátku Slovenský rozhlas českých. Žijeme teraz v dvoch samostatných štátoch, ale kultúrne, jazykovo, mentálne sme si najbližšie dva národy v Európe a tieto kultúrne zväzky by sme si mali zachovať, rozširovať a upevňovať pre dobro a vzájomné obohacovanie oboch národov,

Jarmila Bělošíková