Strigôňov školský rok 1/10 (Čarodějův školní rok, 1996)

Přidal: Martin |

Duben 9, 2013

Július Balco. Pohádkový cyklus. Dramaturgie Beata Panáková. Zvuk Ľuboš Klásek. Režie Milena Lukáčová.

Čte Ladislav Chudík.

Připravil Slovenský rozhlas v roce 1996 (10 x 10 min.).

Díly: 1. ?, 2. Pani meluzína, 3. ?, 4. Sviatočná návšteva, 5. Ohromné prekvapenie, 6. Snehový mužík, 7. ?, 8. Na Tri krále, 9. Obor Matej, 10. Čo strigôň nevedel.

Pozn.: Július Balco patrí už vyše desaťročie medzi kmeňových autorov slovenskej literatúry pre deti a mládež (3 strigônske cykly, televízne a rozhlasové adaptácie, naposledy rozprávkový cyklus Vrabčí kráľ). V jeho detských knižkách je očividné štylistické majstrovstvo a schopnosť takmer donekonečna inovovať „svoju“ tému o nové nápady a sémantické variácie. Nemožno neregistrovať ani neprestajné zjemňovanie výrazových prostriedkov a spresňovanie rozprávkového podložia jeho próz. Rozprávkové príbehy založené na kontraste mytologizovaného zla (strigôň) a potrebou dobra (jeho konanie kvôli milovanej „dievčičke“) sú prežiarené nielen láskyplným humorom a dobrosrdečnosťou, ale majú aj svoje poetické parametre.

Tieto základné princípy sú zjavné aj v najnovšej knihe Strigôňov školský rok. Autor tu opäť využíva časový princíp (školský rok) na rozohranie bravúrnych príbehových feérií, založených na každému dôverne známych opakujúcich sa udalostiach roka. V každom z desiatich mesiacov si autor zvolí ako východisko nejakú typickú udalosť alebo ľudovú pranostiku, napríklad začiatok školského roka, Vianoce, Veľkú noc, máj a májovky alebo koniec školského roka, z ktorých robí predovšetkým príležitosti plné radostných očakávaní napĺňajúcich sa dobrými skutkami iných. Tento rámec zaľudní polorozprávkovými postavami, ktoré sa svojimi smiešno-krásnymi činmi preslávili už v predchádzajúcich strigônskych cykloch. K psovi Vlkolakovi, pani sove, Severnému vetru, pani sove, čarodejnici Omicli, pani Meluzíne, liptovskému strigôňovi či otužilcovi pribudli ďalší zreálnení krásavci, ako napríklad Strigôň preoblečený za Mikuláša, medvedica v prestrojení za starú babu, Martin na bielom koni, Matej lámajúci ľady a pod. Tieto postavy svojou nevinnou ťarbavosťou vytvárajú jednu komickú situáciu za druhou v príbehoch plných čudesnej poézie a mäkkej dobroty. Balco je neopakovateľný v tom, ako vie východiskovú drsnú situáciu príbehu prečarovať na čosi výsostne nežné, ako vie strašidelné mytologické vzorce premeniť na humornú mágiu a večný boj zla a dobra na radostnú správu o svete stvorenom pre deti. Práve týmto, rovnako ako svojím dokonalým jazykom a vybrúsenou štylistikou bude kniha nepochybným prínosom do slovenskej literatúry pre deti a mládež. Aj táto Balcova kniha je výpoveďou určenou deťom i dospelým o tom, že na svete nemôže byť až tak zle, ak je pre koho vymýšľať rozprávky a ak ich má kto vymýšľať. (Alexander Halvoník – Na svete nie je až tak zle, receznce knihy)