Sedem dní do pohrebu 1/7 (Sedm dní do pohřbu, 2014)

Přidal: Premek |

Listopad 18, 2014

Jan Rózner. Obraz normalizace i vzpomínek na pražské jaro a příchod sovětských vojsk ve vzpomínkové próze odehrávající se v roce 1972 během příprav na pohřeb Zory Jesenské. Jedno z nejvýznamnějších děl slovenské polistopadové literatury v rozhlasové dramatizaci pro Rádio Devín. Dramatizace Peter Pavlac. Hudba Peter Mankovecký. Zvuk Andrej Klimits. Dramaturg Ján Šimko. Režie Patrik Lancaric.

Účinkují Jana Olhová, Dano Heriban, Jan Kožuch a další.

Natočeno 2014. Premiéra 1. dílu 17. 11. 2014 (SRo Devín, 17:05 h.). Repríza září 2015 (Rádio Litera).

Česká premiéra 1. dílu 3. 6. 2018 (ČRo 3 Vltava, 11:00 h) v cyklu ČeskoSlovenský rok.

Pozn.: Dnes pri prilezitosti vyrocia 17.novembra bude na vlnach radia Devin premiera prvej casti nasej sedemdielnej rozhlasovej adaptacie jedneho z najzasadnejsich diel ponovembrovej slovenskej literatury, romanu Jana Roznera – SEDEM DNI DO POHREBU. Mimoriadny projekt Slovenskeho rozhlasu, ktory vznika specialne pre 25 vyrocie Neznej revolucie. Sedem casti, kazdy den jedna od pondelka do nedele. Vzdy o 17:05 na Devine. Rozhlasova verzia odkazuje na vynikajucu divadelnu inscenaciu Martinskeho divadla.

Lit.: Kekeliaková, Monika: Kafkova Milena, Šoltésovej deti, ale aj spomienky Jána Roznera. Z listov, denníkov a pamätí. In web Litera, 8. 9. 2015 (článek). – Cit.: Možno aj vy patríte medzi tých, ktorých ešte viac ako samotné diela spisovateľov odjakživa priťahovali práve ich intímne denníky a listy, či spomienky. Takýto typ literatúry vám prišiel plnokrvný a autentický. Osvetlilo sa vám vďaka takémuto čítaniu dielo a doba toho-ktorého autora, jeho rodinné zázemie, partnerské vzťahy či vnímanie vlastného písania. S Rádiom Litera si tento týždeň môžete „zalistovať“ v korešpondencii Franza Kafku a Ivana Laučíka, započúvať sa do jedinečných pamätí Eleny Maróthy-Šoltésovej (Moje deti), Terézie Vansovej (Danko a Janko), ale aj Jána Roznera (Sedem dní do pohrebu) a Mily Haugovej (Zrkadlo dovnútra). A môžete sa tešiť aj na román v listoch z pera Johanna Wolfganga Goetheho Utrpenie mladého Werthera. (…)

Vrcholným výberom tohto týždňa, ktorý si určite nenechajte ujsť, je rozhlasová hra Sedem dní do pohrebu. Jej prvé tri časti pôjdu od pondelka a zvyšné štyri odvysielame od utorka. Východiskom dramatizácie je kniha Roznerových spomienok, ktorá vyšla v roku 2009 vo vydavateľstve Albert Marenčin PT a stala sa literárnou udalosťou. V roku 2012 ju zdramatizoval pre SND Peter Pavlac a režijne naštudoval Ľubomír Vajdička. Rádio Litera vám ponúka nemenej úspešné rozhlasové spracovanie z roku 2014. V réžii Patrika Lančariča účinkujú Jana Oľhová, Dano Heriban, Matej Landl, Zuzana Jurigová-Kapráliková, Zuzana Kyzeková, Peter Šimun, Michaela Čobejová, Jozef Šimonovič, Ján Kožuch, Danica Matúšová, Michaela Kapráliková, Rebeka Poláková, František Kovár a ďalší. Úprava Peter Pavlac.

„Rámec a ťažisko autorského rozprávania tvorí sedem dní od smrti manželky, známej prekladateľky Zory Jesenskej, do jej pohrebu. Do jednotlivých dní, okrem vybavovania formalít okolo prípravy pohrebu v rodinnej hrobke rodiny Jesenských v Martine, plynulo a kompozične vynaliezavo vstupujú epizódy z Roznerovho osobného života a profesií, ktoré od konca druhej svetovej vojny vykonával. Osobnú skúsenosť redaktora Pravdy a Národnej obrody, dramaturga činohry SND a kritika povyšuje v rozprávaní na skúsenosť s dobou a ľuďmi, ktorí ju tvorili aj krivili. (…)
Táto deziluzívna skúsenosť s komunizmom ho neodradila, aby sa v roku 1968, najmä na stránkach Kultúrneho života, teraz spolu s manželkou Zorou Jesenskou, naplno angažoval za dubčekovskú víziu socializmu s ľudskou tvárou. Obaja podľahli presvedčeniu, že „treba tlačiť do tých pootvorených dverí a jedného dňa sa už otvoria do nového sveta, a keď sa jedného dňa tie dvere rozrazili, nebol za nimi nový svet, ale ruské tanky sa vrútili do tých dverí, do ktorých aj oni dvaja tlačili a tlačili…“. Tými dverami prišla po tankoch aj normalizácia, Roznera vyhodili z Ústavu slovenskej literatúry, mal zákaz publikovať, jeho knihy vyradili z knižníc. Ani Zora Jesenská nesmela publikovať svoje nové preklady (Shakespearove hry), a jej preklady, najmä ruskú klasiku, rovnako vyradili z knižníc (pri príprave pohrebu Rozner vyrátal, že preložila neuveriteľných 20 tisíc strán literárnych a dramatických textov). Jesenská sa navyše za účasť na demonštrácii po ruskej okupácii v Bratislave, na ktorej ju policajti surovo zbili a ona o tom napísala svedomím otriasajúci článok do českých Listov, stala aj objektom eštebáckeho sledovania. Takto, profesionálne a postupne i ľudský izolovaná, zomrela 21. decembra 1972 na akútnu leukémiu na onkológii v Bratislave.“ (Porov. Anton Baláž: Sedem dní do pohrebu – Ján Rozner, Knižná revue, 2009/20.) (…)