Sťahovanie v noci (Stěhování v noci, 1991)

Přidal: retroslovak |

Prosinec 17, 2017

Pavol Sobota. Původní rozhlasová hra. Scénická hudba Juraj Szabados. Odpovědný redaktor Jaroslav Kerner. Mistr zvuku Peter Čeljuska. Technická spolupráce Peter Čeljuska, Marianna Brecherová. Produkce Eva Bugárová. Režie Juraj Antalík.

Osoby a obsazení: Edita (Beáta Drotárová), Albert (Ľuboš Záhon), Krištof (Miroslav Trnavský), Milanko (Ján Dudra), Šimon (Jozef Úradník), Lukáš (Ján Bzdúch).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roku 1991. Premiéra 4. 3. 1991 (71 min.). Repríza 20. 4. 2018 (Rádio Devín, 21:30 hod.).

Lit. anonym: Sťahovanie v noci. In Teleplus 6/1991 (článok). Cit: Cez deň je to celkom bežné a normálne. Ale v noci? Ktože sa už len sťahuje v noci? V noci predsa každý normálny človek spí. No nie je tomu tak v pôvodnej rozhlasovej hre Pavla Sobotu Sťahovanie v noci, kde sa príbeh v modelovej situácii odohrá v podstate z večera do

svitania.

V hre vlastne ani nejde o samotnú podstatu z premiestňovania reálií, ale skôr o vyjadrenie či interpretovanie určitej modelovej situácie v osobnej a spoločenskej devalvácii hodnôt, ktoré vyústia vo vzájomný teror. Do konfliktu vstupujú domáci so sťahovačmi, no v toku deja sa konfliktné situácie rozrastú do polymorfnej konfrontácie medzi manželkami, medzi sťahovačmi a medzi nimi vzájomne. Vzťahová rovina hry evokuje otázku kto z koho? A kedže hra je bohatá na mnohé významy a je viacvrstevná, sú možnosti niekoľkorakej interpretácie jej posolstva.

Preto nás pri stretnutí s autorom, čo tvorilo inšpiračné zdroje fabulu hry…
Pavol Sobota: Zdá sa, že zodpovednejšie ako napísať hru je vysvetľovať ju. Jej genealógie, podnety a vôbec všetko.. Pravda v tomto prípade je vari v záujme poslucháča povedať aspoň toľko, že hra vznikla v sedemdesiatom roku, teda v čase, ktorý poznáme ako
normalizáciu, ako druhý otrasný príval totality. Zároveň je pod vplyvom prežitkov z päťdesiatych rokov, hrozivo oživovaných takmer úplnou stratou nádejí na čosi iné, ľudskejšie, mravnejšie. Písal som ju ako presvedčený nestranník, ohrozený nekonečnými manipuláciami tých, ktorí vraj mali akési ciele za horizontami a v mene týchto cieľov zúrivo a bezohľadne „sťahovali“ našincov zo starého do akéhosi nového sveta. Išlo teda o odhalenie zmyslu v nezmysle.Zdá sa, že mi vtedy tak nešlo o odhalenie nezmyselnosti cieľov, ale skôr o odsúdenie metód a spôsobov, ako sa to robilo. Absurdita nesúladu proklamovaných cieľov a používaných metód spolu so stratou viery v možnosť či schopnosť jedine vzdorovať násiliu, neprítomnosť tzv. kladného hrdinu, na ktorého som zámerne rezignoval, určilo zrejme aj výber prostriedkov…