Viera Weidlerová (1932-2010)

V roku 1983 jej ZSDU udelil výročnú cenu za réžiu hry Ivana Mándyho Noc. S úspechom režírovala aj hry Blízka vzdialenosť (1993, Pavla Kováčová), Všedný hriech (Honoré de Balzac), Lotosový kvet (Karen Hopeová), Je dôležité mať Filipa (1992, Oscar Wilde) a iné.

Viera Weidlerová sa narodila 22. februára 1932. V roku 1950 sa ako osemnásťročná maturantka prihlásila na konkurz do Československého rozhlasu v Bratislave. Prijali ju za asistentku réžie. Vtedajší riaditeľ rozhlasu, spisovateľ Dobroslav Chrobák jej podal ruku a povedal: „Vitajte, mladá kolegynka, cíťte sa tu ako doma!“ A ona sa naozaj cítila v rozhlase ako doma – neuveriteľných vyše 50 rokov.

Ako kmeňová režisérka rozhlasu spolupracovala s tromi generáciami našich špičkových hercov a vytvorila stovky rozhlasových relácií. Prežila v rozhlase a s rozhlasom roky, v ktorých nastala renesancia pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry a rozvíjali sa aj iné umelecké a publicistické, výsostne rozhlasové žánre – rozhlasové rozprávky, poviedky, kabarety, umelecko-publicistické pásma, fíčre.

Sama autorsky vytvorila viacero rozhlasových dramatických a životopisných pásiem, najmä o umeleckých osobnostiach, ako boli Molliére, Rafael Santi, Michelangelo Merisi de Caravaggio, Jean-Baptiste Gaspard Debureau, Fryderyk Chopin, Salvador Dali, Andy Warhol, Giotto di Bondone a ďalší.

Viera Weidlerová mala k Slovenskému rozhlasu aj nezvyčajne silný osobný, ba priam rodinný vzťah, ktorý poznačil aj jej rodinný a manželský život. V jednom rozhovore uviedla: „Robila som celý život to isté, ale napriek tomu to bolo vždy nové, vzrušujúce a obohacujúce.“ Taký bol jej život, zasvätený rádiu.