Oko 1/7 (2013)

Přidal: Přemek |

Duben 2, 2013

Balla (Vladimír Balla). Četba na pokračování. Hudební spolupráce Katarína Bielčíková. Zvuková spolupráce Peter Pištek. Redakce Zuzana Belková. Režie Milena Lukáčová.

Čte Juraj Predmerský.

Natočeno 2013 (7 x 30 min.). Premiéra 2.-5. a 8.-10. 4. 2013 v cyklu Čítanie na pokračovanie (Rádio Devín, 14:00-14:30.).

Pozn.: Dnes o 14.00 odznie prvá zo siedmich častí Čítania na pokračovanie z Ballovej prózy Oko (so zvyšnými sa poslucháči stretnú v pracovné dni v rovnakom čase do 10.apríla). Priaznivcov autorovho písania čaká reflexia ľudskej podstaty a hľadania zmyslu života v podaní Juraja Predmerského a v réžii Mileny Lukáčovej v prózach, ktorým nechýba fantázia, stupňujúca sa surreálnosť, ešte väčšia miera absurdity ako obyčajne a silné existenciálne tóny. Ako uvádza jedna z recenzií na slovenského Kafku šmrncnutého Vianom: „Balla je stále viac Ballom a v rovine štýlu vie, kam ide, vie, na čo zaostruje, a darí sa mu to. Oko je silné písomné gesto, silne stredoeurópske, text má intenzitu, akú majú tí najlepší.“ (anotace)

Balla (1967) - laureát Ceny Ivana Kraska a viacnásobný finalista ceny Anasoft Litera. Poviedky začal uverejňovať časopisecky od roku 1992, knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996). Základným a prakticky nemenným stavom postáv jeho poviedok je osamelosť, ktorá sa nestráca dokonca ani vo vzťahu muža a ženy. Mení sa len na tzv. „dvojosamelosť“. Postavy sa prejavujú najmä ako kruté, nenávistné indivíduá, ktoré však svojím konaním prezrádzajú zároveň túžbu intenzívne a poctivo žiť, odolať banalite každodenného prežívania. Vo svojej druhej knihe Outsideria (1997) sa pokúsil spojiť pôvodne samostatné poviedky do románového celku. V roku 2000 vydal zbierku krátkych próz Gravidita, nasledovali knihy Tichý kút (2001), Unglik (2003), De la Cruz (2005), Cudzí (2008) a V mene otca (2011). V roku 2012 vydal zbierku troch poviedok pod súborným názvom Oko. (cit. z webu Literárny klub)