Súčasné možnosti využívania elektronických a audiokníh

Přidal: rickie |

Listopad 26, 2009

Aneta Čižmáriková aka Riddick
Slovensko, Slovakia

Ako som sľúbila, poskytujem písanú predlohu/verziu mojej prednášky pre Istrocon 2009, ktorú možno ešte niekedy prednesiem na živo. Ale aj keby nie, bude aspoň k dispozícii pre toho, kto by chcel získať základný vhľad do tematiky elektronických kníh a audiokníh.
V porovnaní s živou prednáškou tu samozrejme chýbajú ukážky, ale iné časti textu som zase doplnila či aktualizovala. Špeciálne posledná časť venovaná diskusným a náučným reláciám prešla zásadným updatom, nevraviac o tom, že naživo mi na ňu už nezostal skoro žiaden čas :-)

+++

Elektronické knihy

Pár rokov dozadu, keď niekomu napadlo využiť nové počítačové technológie aj na digitalizáciu a čítanie kníh, začalo sa špekulovať o tom, koľko potrvá, kým elektronické knihy vytlačia papierové médium z našich životov.
Zatiaľ k tomu nedošlo a trh s papierovou literatúrou stále prekvitá. Tiež patrím medzi knižných fetišistov a moja knižnica sa stále rozrastá. To však neznamená, že som proti objavovaniu a využívaniu širších možností, ako vstrebávať literatúru.
Schválne hovorím „vstrebávať“, lebo viac než elektronickým knihám sa budem venovať audioknihám.

Vopred upozorňujem, že sa budeme pochopiteľne rozprávať prevažne o českých a anglických e-knihách, tá slovenská troška sa medzi nimi stratí.
Elektronické knihy sú už medzi ľuďmi pomerne rozšírené, na internete sa k nim dostanete celkom jednoducho.
V akom formáte a kde ich budete čítať, je už na vás. To sa týka formátu fyzického aj digitálneho. Záleží od použitého zariadenia a jeho kompatibility. Samozrejme ak knihu nezískate vo formáte, ktorý potrebujete, existujú konvertory. Mal by to zvládnuť každý pokročilý užívateľ, ktorý keď aj nevie čo robiť, dokáže si na internete nájsť pomoc.
A pretože mnohí z nás len neradi čítajú dlhšie texty z obrazovky počítača, výhodu majú užívatelia schopní uložiť si e-knihu do vreckového počítača (PDA), mobilného telefónu, alebo si ju celú vytlačiť (čím sa dostávame zase k papieru).
V komerčnej sfére je to u nás poslabšie, ale vydavatelia a internetové kníhkupectvá sa pomaly zobúdzajú a niektoré knihy už je možné kúpiť si v elektronickej podobe za trochu nižšiu cenu, než ich klasickú podobu (čo je pochopiteľný celosvetový trend).

Na Západe, kde je samozrejme anglofónny trh v porovnaní s našou mini-krajinkou gigantický, vložili do e-kníh oveľa viac dôvery aj investícií, a tak sa dajú kúpiť vreckové prístroje určené špeciálne na čítanie elektronických kníh – a k nim samozrejme e-knihy.
Napríklad globálny knižný hráč Amazon si takto dal vyrobiť vlastnú elektronickú čítačku Kindle, čím si vykopal ďalšiu studňu peňazí.
Prvá aj druhá generácia Kindlu stojí síce hriešne peniaze (pôvodne viac, teraz 200-300 dolárov), ale to je skôr môj lokalizovaný pohľad. Pre Američana strednej vrstvy, ktorý rád číta a preráta si investíciu a jej výhody, to vôbec nemusí byť zlý nápad (s Kindlom sa dokonca dajú počúvať audioknihy).
Amazon však spravil jednu obrovskú chybu, ktorá medzi užívateľmi vyvolala vlnu nevôle – a síce, že si vyhradil právo bez vedomia užívateľa vymazať z čítačky akékoľvek dokumenty – a aj to urobil, ako sa dočítate v reakciách pobúrených zákazníkov. Tí sa však sťažujú aj na mnoho iných vecí, od krehkosti produktu cez chýbajúce podsvietenie až po nekompatibilitu verzií. Koho to zaujíma bližšie, stačí si pohľadať Kindle na internete.

Avšak aj pre nás chudobnejších sa ponúkajú šance a ako som už spomínala, tou najlacnejšou je mobilný telefón. Nemusíte k nemu nič dokupovať, ani mínať papier. Väčšina ľudí už má mobil natoľko vyspelý, že zvládne používanie jednoduchého programčeku a neveľké textové súbory. Chce to hlavne prijateľný displej a pozitívny postoj. Potom môžete čítať aj potme v posteli.
Všetko ostatné už sú podrobnosti, ktoré sa mi nechce rozpisovať a ani ich príliš podrobne neovládam. Já mám na to lidi ;-)

Špeciálne pre nás scifistov a fantazistov to má celé jednu obrovskú výhodu – keď si pobrowsujete české elektronické knihy, veľmi rýchlo si všimnete, že fantastické žánre v nich s prehľadom vedú. Či je to náhoda, alebo je medzi počítačovými expertami väčšina fantastov, to som neskúmala, ale asi to platí.

No aj tento nepomer sa postupne vyrovnáva, lebo elektronické knihy si pomaly ale isto získavajú aj pozornosť mainstreamu, médií a oficiálnych inštitúcií, preto napr. Zlatý fond denníka SME obsahuje doteraz asi tisíc zdigitalizovaných diel a dáva možnosť zapojiť sa komukoľvek. Budujú ho v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV a podobne ako projekt Librivox, o ktorom ešte bude reč, tak vlastne zadarmo tvoria elektronickú knižnicu. Aj keď táto konkrétna je vhodná skôr pre žiakov a nadšencov slovenskej klasiky, lebo nič moderné ani zahraničné v nej nenájdete.

Toľko stručne k elektronickým knihám.

+++
Audioknihy a hovorené slovo

Mojím základným heslom, na ktoré lákam známych i neznámych, aby počúvali hovorené slovo je, že na rozdiel od čítania knihy môžete pri jej počúvaní robiť aj iné veci. V mojom prípade to nemôže byť nič príliš intelektuálneho rázu – lebo mozog mám len jeden, a ak začnem tuho premýšľať nad inými vecami, prestávam vnímať audioknihu.
Aj navzdory tomuto obmedzeniu ešte zostáva kopec možností, kedy môžete počúvať – pri cestovaní, šoférovaní, chôdzi, upratovaní, žehlení a vôbec pri každej fyzickej či rutinnej práci, nad ktorou netreba osobitne uvažovať.

Stačí, ak to vyskúšate raz-dvakrát, a zistíte, že ste nielen spojili príjemné s užitočným, ale vám aj rýchlejšie (a hlavne kvalitnejšie) ubehol čas.
Lebo práve čas je komodita, ktorej dnes máme hádam všetci málo. Cez deň makáme (mladší a šťastnejší ešte študujú, ale aj na nich to príde), doma čaká druhá šichta s domácnosťou, nedajbože aj deťmi – a kým sa dostaneme do postele ku knihe, na čítanie už niet energie.
Pritom čas, ktorý sa s pomocou obyčajného mp3 prehrávača dá premeniť na kultúrny zážitok, strávime počúvaním hluku ulice, cudzích plkov, burácania autobusového motora alebo dokola striedaných veľkohubých reklám s omletými hitovkami z ktoréhokoľvek komerčného rádia.
Ja hovorím – kašľať na ľudí rozoberajúcich vedľa mňa najnovšiu bulvárnu story alebo chalanov na diskotéke!
Ja si pustím audioknihu a hneď mám lepšiu zvukovú kulisu.

Ale stačilo citových výlevov, pozrieme sa na praktickú stránku veci.
Tak v prvom rade – hovorím audioknihy, ale v skutočnosti chcem hovoriť o celom univerze hovoreného slova, ktoré sa nám ponúka.

Rozdelila by som ho na tri oblasti:

AUDIOKNIHY už podľa názvu naznačujú, že sú prevedením písanej knihy do zvukovej podoby. Pôvodne začali vznikať hlavne ako pomôcka pre nevidiacich a slabozrakých, ale odvtedy zašli oveľa ďalej a majú tisíce fanúšikov aj medzi zdravými. Existujú neskrátené aj skrátené (po anglicky abridged a unabridged), číta ich vždy jeden človek a zážitok z knihy je výrazne ovplyvnený jeho dramatickými zručnosťami, čiže kvalitou prednesu. Aj jeden dobrý herec dokáže knihu načítať tak živo, že si pritom prestanete uvedomovať, že vám ju vlastne číta.
Existujú aj výnimky pohybujúce sa na hranici medzi audioknihou a dramatizáciou, ale to len tak okraj.
Mojim top zážitkami sú medzi audioknihami asi Harry Potterovky, ktoré existujú v českej, britskej aj americkej verzii – prvú časť bravúrne načítal Jiří Lábus, druhú Pavel Zedníček a od tretej bohužiaľ kvalita spadla do kanála, keď ju zverili Janovi Hyhlíkovi, ktorý má úžasný talent čítať anglické mená vždy iným spôsobom, no a britskú verziu číta svetoznámy komik Stephen Fry, pričom Američan Jim Dale v kvalite nezaostáva a jeho prednes má ďaleko k umňaučanej američtine, ako ju poznáme z filmov…
…ďalej skvelý Jonathan Strange a pán Norrell, alebo audioknihy Červeného trpaslíka načítané hlavnými hercami, prípadne jedným z autorov, Robom Grantom.
Prípadne z kategórie „iné“ humoristické rozprávania Miroslava Donutila.

Tých slovenských kníh v slovenskom znení a na moderných médiách je zatiaľ pomerne málo. Vlastne iba zopár. Detektívna satira Vražda v Slopnej od Daniely Kapitáňovej, humorný Ja malkáč Ľuba Dobrovodu, kriminálka Beštia od Dominika Dána… o ďalších ani veľmi neviem, v audiu stále prevažujú len kurzy angličtiny. V knižniciach sa možno ešte nájdu staršie audioknihy na kazetách – tie pre slabozrakých.
Je zaujímavé, že v Česku a v českom znení vyšla audiokniha Slovenky Daniely Kapitáňovej Ať to zůstane v rodině (orig. Nech to zostane v rodine) a Eskorta Michala Hvoreckého pre zmenu v slovenčine.
Česi samotní majú jednak omnoho väčší trh a jednak sú o hodný kus popredu. Na jeseň 2008 nám, fantazistom, vydali prvé tri časti Pratchettovej Zeměplochy, v unikátnom prednese prekladateľa Honzu Kantůrka, a v decembri 2008 ešte stihli aj audioknihu Stopárovho sprievodcu po Galaxii.
O Zeměploche sa rozpisovať nebudem, pretože už som to raz urobila :-)

Spomínaného Adamsovho Stopárovho sprievodcu po Galaxii na piatich CD vydalo vydavateľstvo Tympanum, ktoré sa špecializuje na audioknihy (adresa čtete ušima.cz). V ich katalógu nájdete aj hitmakerov ako Dan Brown, Roald Dahl, Agathu Christie, Arthura Conana Doyla, Edgara Alana Poea a kopec ďalších klasických i moderných diel. Viacero ich audiokníh predáva aj slovenské internetové kníhkupectvo Martinus, avšak Stopár tam zatiaľ nie je.
Mne osobne to teda ani nevadí, lebo Stopára načítaného Vojtechom Dykom, čo je dáky mladý herec, ktorý má kopec fanyniek (nečudujte sa, iba som gúglila) a cíti sa byť veľmi originálny – som počúvala, ale nedopočúvala. Možno mu to niekto prikázal alebo je sám taký lumen – ale Forda interpretuje ako zabrzdeného, permanentne ožratého feťáka, Zafod znie ako keď Bolek Polívka paroduje brňáckeho debila (bez urážky) a študovaná astrofyzička Trillian je upišťanejšia ako auparková pipinka. Jediná trochu znesiteľná kreácia bol Prostetnik Vogon Jelc á la Karel Gott.
Radšej mi postačí stará česká dramatizácia Stopárovho sprievodcu a knižné vydanie.

Ale keďže kníh je veľa a profesionáli nestíhajú pokryť požiadavky ľudí, vznikli aj iné varianty načítania.
Medzinárodný projekt LIBRIVOX zbiera audioknihy načítané v rámci dobrovoľnosti nadšencami bez dramatického vzdelania. Ak ste nevidiaci, privítate aj túto možnosť, ale rozdiel býva (väčšinou) citeľný. Nadšenec nerovná sa nevyhnutne vhodný hlas a zaujímavý prednes. Ale aj toto je cesta.
Do Librivoxu sa môže zapojiť ktokoľvek, kto zvládne domáce nahrávanie do počítača. Potom takto načítané kapitoly a celé knihy poskytne všetkým ostatným – v ľubovoľnom jazyku.
Má to jeden háčik – podľa autorského práva platného na území USA sa môžu nahrávať len knihy vydané pred rokom 1923.
V Českej republike nájdete relevantné informácie o Librivoxe aj audioknihy na stránke http://librivox.cz/ alebo http://chaves.cz/. Chaves je prezývka človeka, ktorý je nestorom elektronických kníh aj hovoreného slova na českom internete a nájdete uňho veľa pokladov. Cez jeho stránku sa dostanete aj na ďalšie, zastrešujúce masívne výmenné fóra so všetkými druhmi alternatívneho „vstrebávania“ kníh :-)

Že aj amatérske spracovanie knihy môže byť na úrovni profesionálnej produkcie, dokazuje librivoxové spracovanie legendárnej humoristickej knihy Patricka Ryana, Jak jsem vyhrál válku. Kvalita prednesu ma tak šokovala, že som si pôvodne myslela, že počúvam českého herca Jana Třísku – a pritom je to všetko, vrátane skvelého hudobného a ruchového doprovodu, práca nadšencov z partie okolo Chavesa.
O tejto audioknihe som už tiež napísala oslavný článok v rámci letnej dávky recenzií. Pripomínam len, že knihu si presne v duchu projektu Librivox môžete vypočuť na internete alebo stiahnuť.

Tou poslednou a najmenej kvalitnou variantou je načítanie audiokníh strojovo, čiže počítačom. Používa sa na to program Balabolka. Neštudovala som túto tematiku dôkladne, ale viem si laicky predstaviť, ako to funguje – človek načíta obsiahly slovník, pomerne neutrálnym tónom a počítač potom slová vyberá pri „čítaní“ elektronickej knihy. Alebo žeby aj ten hlas bol generovaný? Neviem, ale výsledok je kostrbatý a pre mňa osobne ťažko počúvateľný. Zatiaľ som to nezvládla.
Vy si to môžete vyskúšať napríklad s Digitálnou pevnosťou od Dana Browna na adrese ďalšieho unikátneho českého projektu.

A ideme ďalej…

Český rozhlas má voľne prístupné audioknihy na vlastnom portáli pod hlavičkou Čtenářský deník. Podobne ako v prípade elektronických kníh Zlatého fondu denníka SME, ide predovšetkým o klasiku – staršie české diela, rozprávky, poézia… Pravdepodobne takisto na základe autorského zákona sa asi nič pod hranicou 70 rokov nemôže zadarmo rozširovať. Aspoň v USA majú hranicu 70, u nás neviem.

+++

Okrem audiokníh sa mojou vášňou stali aj ROZHLASOVÉ HRY. Samozrejme všetci určite poznáte rozhlasovú adaptáciu Pána prsteňov, ktorú pred pár rokmi realizoval Slovenský rozhlas v spolupráci s rádiom Twist.
To je žiarivý príklad. Román, sága, poviedka či scenár – akýkoľvek literárny útvar upravený pre rozhlasové vysielanie a plne obsadený. To znamená, že všetky hlavné úlohy si rozdelia individuálni herci a pri vedľajších v prípade potreby zmenia hlas. V rozhlasovom štúdiu nepotrebujete zástupy komparzistov. K tomu zvukové efekty z archívu alebo čerstvo pripravené, kus odbornej práce a svet plný fantázie pre naše uši je hotový.

Rozhlasových hier, skrátene dramatizácií, nájdete na sieti takisto stovky. Rada si vypočujem aj tie naše, ale pravdupovediac, mojím favoritom je britská rozhlasová stanica BBC. Produkujú do najmenších podrobností vypiplané „afternoon plays“, čiže hry na jedno popoludnie, ale aj vynikajúce komediálne série, detektívky…
A samozrejme legendy.
Aj v anglickej verzii nájdete Pána prsteňov, ale aj špičkové spracovanie Stopárovho sprievodcu po Galaxii či kongeniálnu pôvodnú ságu Hviezdnych vojen v americkej rozhlasovej produkcii, kde Luka Skywalkera pre štvrtú epizódu nahovoril Mark Hamill a všetci ostatní herci majú hlasy takmer zhodné s filmovými hrdinami.
To sú kultové zážitky, ktoré fanúšikom rozhodne odporúčam. Pamätám si napríklad ako som sa prechádzala pred Auparkom, čakala na odvoz a v ušiach sa mi pritom odohrávala bitka o Endor a Luke Skywalker odolával Imperátorovi :-)

+++

DISKUSNÉ A NÁUČNÉ RELÁCIE alebo prednášky z archívov rádií považujem za tretí druh hovoreného slova. Výborne sa s nimi relaxuje. Ak náhodou patríte medzi ľudí, ktorí neholdujú len komerčným staniciam a sem-tam preladia aj na Slovenský rozhlas alebo Devín, určite ste niekedy zachytili časť zaujímavej diskusie či rozhlasovej hry, ale možno vás zamrzelo, že ste ju z nejakého dôvodu nemohli dopočúvať, prípadne nepočuli začiatok.
Netreba zúfať, aj k takýmto veciam sa dá ľahko dostať.

Slovenský rozhlas má slušný archív, ale zároveň dosť biedny. Ak ho sledujete pravidelne, môžete si sťahovať a počúvať vynikajúce diskusné relácie (aj rozhlasové hry).
V ich prípade vám nesmie vadiť, že pravidelné relácie dostanete so všetkými pesničkami aj reklamami – že na začiatku si vypočujete staré správy a dopravný servis – alebo že je namiesto očakávanej relácie v nahrávke niečo úplne iné, napr. športový prenos. Všetko asi nahráva a umiestňuje na stránku automat.
S podcastami je to ešte komplikovanejšie. Kedysi som si ich pomocou programu ťahala priamo do mp3 prehrávača. Zopár podcastov však pokazili a zostali nefunkčné, tie ostatné som si prestala všímať. Namiesto toho som si dala do obľúbených položiek linky na podcastové stránky obľúbených relácií a príležitostne sa tam mrknem, čo je nové. Keď ma zaujme téma, stiahnem si priamo mp3 súbor.
Lenže po naplnení určitého limitu staré relácie zmiznú, lebo ich asi ten istý automat zase vyhodí… Už nikdy ich nenájdete, nepomôžu žiadne finty ani google cache. Preto treba produkciu sledovať.
Súbory sú mnohokrát bez popisiek, bez informácií a ich názvy sú tiež vytvárané automatom. Vlastne aj ťažko povedať, či by Slovenský rozhlas mal mať odvahu nazývať toto „krátkodobé odkladisko“ archívom…
Ale aby som im nekrivdila, v tom dostupnom nájdete kopec dobrých vecí. Pravidelnú diskusnú reláciu Nočná pyramída, Kontakty alebo aj zaujímavý projekt o kľúčových udalostiach 20. storočia s názvom Mozaika storočia. Bohužiaľ sa už nearchivuje Literárna revue Dada Nagya – s hmlistým argumentom o autorských právach, ktorý som niekde zachytila kútikom oka, ale márne hľadala tam, kde by mal byť… a prestali sa vysielať skvelé Zimomriavky na piatok Daniely Kapitáňovej.

Netreba zabúdať ani na rádio Devín, kde sa dajú nájsť aj také perly ako diskusia s Ondrejom Hercom a Jurajom Malíčkom, o ktorej som písala pred pár dňami.

Český rozhlas Leonardo je o poznanie napred. O veľký kus! Počúvať sa dá naživo, z archívu aj prostredníctvom tzv. Rádia na přání, ktorému som však neprišla na kobylku ;-) Archivované či podcastové relácie sú zostrihané, bez reklám a bez hudby.
Stanica sa venuje populárno-náučným programom – z vedy, kultúry, histórie, techniky, astronómie, architektúry, medicíny, prírody… Ich internetová stránka obsahuje navyše doplňujúce články, prezentácie, a tak ďalej.
Nás, fantazistov, bude zaujímať predovšetkým Nula-Jednička, čo je „magazín o lidech, technice a technologiích“, a na konci každej relácie je vyhradený čas na čítanie SFaF poviedky českého autora. Medzi tými, ktoré sa mi páčili najviac, bol napr. Pavilon šelem od Scarlett Rauschgoldovej, ktorú mnohí poznáte ako Darth Ziru a bola aj na Istrocone 2009.
Mimochodom, Nula-Jedničku som vám predstavovala na tomto blogu už v máji.

ČRo Leonardo spravilo v spolupráci s autorom Petrom Janečkom aj jeden unikátny projekt – tento spisovateľ spísal už 3 knihy s názvom Černá sanitka plné tzv. urban legends, čiže mestských legiend – historiek, ktoré sa rozprávajú medzi ľuďmi ako „zaručené pravdy“ a laik nemusí vždy rozoznať, že ide len o báchorku. Rozhlasová Černá sanitka je výberom toho najlepšieho zo stoviek zozbieraných príbehov a je to veľmi poučné aj zábavné počúvanie. Plus audio s komentármi autora, fámy, ktoré poslali poslucháči, fotogaléria, k tomu e-shop a to všetko v peknej grafickej úprave.

Kvalitatívne podobne ako Leonardo je na tom aj ďalšia odnož českého rozhlasu, stanica Vltava. On-line ju však pravidelne neprekutávam, a tak o nej oveľa viac nepoviem. Ale na prvý pohľad to tam vyzerá ako u Leonarda.

Na záver sa pristavím pri jednom fascinujúcom prameni odborných prednášok. Brnenská Hvězdárna a planetárium Mikuláše Kopernika má na svojich stránkach sekciu i-rádio a v nej na voľné stiahnutie hromady audio aj video prednášok, dokumentov a ďalších neuveriteľných záležitostí! Fanúšikom astronómie a vedy vrele odporúčam navštíviť túto stránku.

Medzi moje srdcovky patrí aj pravidelná náučná relácia In our time v podobe diskusnej relácie a produkcii BBC4. Moderátor vždy s troma odborníkmi rozoberá najrôznejšie témy, od historických udalostí a osobností, cez vedecké poznatky až po kultúru. Vyžaduje však slušnú úroveň angličtiny aj sústredenia.

A tak ďalej, a tak ďalej… treba len hľadať a dobrého počúvania sa nájdu tony.

Koho láka slovenské a české hovorené slovo, odporúčam registráciu na stránke Království mluveného slova.

Zdá sa, že predovšetkým český internet sa vybral veľmi zaujímavým smerom, pokiaľ ide o populárne vzdelávanie (pán Komenský by mal radosť) a vstrebávanie literatúry, poznatkov i popkultúry. Super je, že nemusíme len slepo závidieť, lebo máme to bohovské šťastie, že táto pokladnica hovoreného slova je nielen za rohom, ale jej navyše bez problémov rozumieme :-)
28. september 2009

Převzato ze stránek Ridik´s Realm