Studenti píší recenze – Velká vteřina
Panáček v říši mluveného slova rád poskytuje prostor studentům rozhlasové a televizní dramaturgie a scénáristiky JAMU Brno, aby tříbili a vyjadřovali své názory na rozhlasovou tvorbu. Dnes představuje svůj náhled Bianka Dingová.
Daniela Fischerová / Velká vteřina
Aj keď ide o starší rozhlasový počin, mala som možnosť presvedčiť sa, že jeho čarovné bublinky rokmi zďaleka nevyprchnú. Miniatúrna rozhlasová hra, ktorá na malej časovej osi určite neponúka miniatúrny estetický zážitok. Autorka potvrdila staré známe, že dobrého málo stačí. Počas necelej štvrť hodiny máme možnosť ochutnať rôznorodú škálu emócií.
Komorné herecké obsadenie sa chytilo príbehu pevným stiskom. Vďaka Věre Kubánkovej v roli starej panej a Mariána Labudu v roli zachráneného malého židovského chlapca, no dnes už úspešného novinára Lea, sa mi príbeh reálne premietal cez uší priamo do oči.
Autorka nám v dialógoch prebiehajúcich telefonickou formou ponúka cez spomienky hlavných hrdinov temer tradičný príbeh z vojnových čias, kedy človek podá človeku pomocnú ruku a pri tom všetko si to ani nestihne poriadne uvedomiť. Ponúka pre poslucháča možnosť si uvedomiť silu minúty, ktorá môže zmeniť smerovanie životnej cesty. Minúty, na ktorú sa dvaja ľudia, v tomto prípade stará pani a Leo pozerajú každý z iného uhľa, ktorý poskytuje možnosť pochopiť, že nie všetko je rovnako farebné, že nosíme každý okuliare s inými sklami, no vždy je tu aspoň zhoda materiálu – skla, ktorá ich i naše príbehy dokáže spojiť a vyriešiť ďalší problém, v tomto prípade rúcajúci sa vzťah medzi starou pani a jej dcérou, hľadajúcou odpoveď na otázku, ako nakresliť posledné roky pomaly odchádzajúceho rodiča.
Je to aj tu chaos, ten však nikdy nezmizne, preto treba utrieť, možno aj to sklo samého seba.
If you enjoyed this post, please consider to leave a comment or subscribe to the feed and get future articles delivered to your feed reader.
Komentáře
Zatím nemáte žádné komentáře.
Napište komentář k článku