V redakcii – Agenti a zradcovia 1/?? (V redakci – Agenti a zrádcové, 2023-2024)

Přidal: Premek |

Březen 15, 2024

Speciál podcastu Denníku N o skutečných a domnělých zrádcích Slovenska. Připravil Dušan Mikušovič.

Hovoří historik Peter Jašek z ÚPN (3, 9), historik Marek Syrný (4), historik Roman Holec (8).

Natočeno 2023 – 2024.

Obsah: 1. Vladimír Clementis. Webová premiéra 8. 12. 2023 (51 min.)- 2. Vojtech Tuka. Webová premiéra 8. 1. 2024 (46 min.) – 3. Vasil Biľak. Webová premiéra 6. 2. 2024 (32 min.) – 4. Ferdinand Ďurčanský. Webová premiéra 15. 3. 2024 (57 min.). – 5. Ladislav Novomeský. Webová premiéra 24. 4. 2024 – 6. Franz Karmasin. Webová premiéra 19. 6. 2024 – 7. Viliam Žingor. Webová premiéra 28. 8. 2024 – 8. František Jehlička. Webová premiéra 28. 10. 2024. – 9. Viliam Šalgovič. Webová premiéra 18. 12. 2024 (48 min.).

Lit.: Mikušovič, Dušan: Priznal sa k špionáži aj propagácii zvrátenej kultúry. Spolustraníka Vladimíra Clementisa komunisti zlomili rýchlo. In web Denník N, 8. 12. 2023 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Je 21. novembra 1952, druhý deň vykonštruovaného monsterprocesu s takzvaným protištátnym sprisahaneckým centrom, ktoré mal podľa obžaloby viesť bývalý generálny tajomník komunistickej strany Rudolf Slánský. Na rad prichádza výpoveď bývalého ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa, ktorý je jedným zo štrnástich obžalovaných.

Clementis vyzerá pochudnuto, rezignovane. K trestným činom, ktoré vraj podľa obžaloby spáchal, sa bez protestu priznáva. Presne, ako režiséri procesu – dovtedajší spolustraníci – od neho očakávali.

„Doznávam svoju vinu v tom, že v roku 1939, po mojom zaviazaní francúzskej výzvednej službe Sûreté Nationale, stal som sa agentom západných imperialistov,“ rečnil podľa neprirodzenej šablóny. „Pozdejšie, ako štátny tajomník a potom minister zahraničných vecí Československej republiky, nadviazal som špionážne styky s americko-anglickými vyzvedačmi (…), ktorí sa kryli svojimi diplomatickými funkciami.“ (…)

Lit.: Mikušovič, Dušan: Tuka bol kolaborant a pre zločiny za slovenského štátu ho obesili. Podieľal sa už v 20. rokoch aj na špionáži pre Maďarsko? In web Denník N, 8. 1. 2024 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Prvá strana Slovenského denníka zo 6. októbra 1929 vyzerala na vtedajšie pomery senzačne. Palcové písmená zaberali podstatnú časť titulky a čitateľom oznamovali výsledok jedného z najsledovanejších procesov celej prvej republiky: „Tuka odsúdený na 15 rokov káznice.“

I keď sa článok z prvej strany niesol vo vecnom tóne, spomedzi riadkov presakoval fakt, že redakcia novín z verdiktu rozhodne nie je zarmútená. Slovenský denník bol blízky agrárnej strane, jednému z hlavných politických rivalov Hlinkových ľudákov na Slovensku. Vojtech Tuka, ktorého sa rozsudok súdu týkal, patril práve k tejto strane.

Meno tohto politika si väčšina vybaví až v súvislosti s obdobím slovenského štátu. Po jeho vzniku v roku 1939 sa stal predsedom vlády. Ako predstaviteľ radikálneho krídla Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) chcel režim formovať podľa nemeckého vzoru a zásad národného socializmu. Podieľal sa aj na vypracovaní a prijatí vládneho nariadenia o právnom postavení Židov, teda takzvaného Židovského kódexu.

e zdravotné problémy podal 5. septembra 1944 demisiu a na sklonku vojny sa už politického života nezúčastňoval, no po nej bol za svoju činnosť na čele slovenského štátu znovu postavený pred súd. Za zločiny počas druhej svetovej vojny ho Národný súd v Bratislave odsúdil na trest smrti a 20. augusta 1946 bol obesený. Prvý raz čelil obvineniam zo zrady Československej republiky už v spomínanom roku 1929. Zatkli ho 3. januára 1929, teda pred 95 rokmi. Za úklady voči republike a podozrenia zo špionáže pre Maďarsko si nakoniec z 15-ročného trestu odsedel takmer osem rokov. Ale podarilo sa jeho vyzvedačské aktivity v prospech cudzieho štátu naozaj dokázať? (…)

Lit.: Mikušovič, Dušan: Biľak fungoval v roku 1968 ako sovietska spojka. Naozaj odovzdal pozývací list na pánskom WC? In web Denník N, 6. 2. 2024 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Bývalý tajomník ÚV KSČ Vasil Biľak zomrel pred desiatimi rokmi. Článok je tretím dielom seriálu Agenti a zradcovia o skutočných aj domnelých zradcoch Slovenska.V pražskom Zjazdovom paláci sa medzi 25. a 29. májom 1971 zišlo takmer 1200 delegátov Komunistickej strany Československa, aby na 14. zjazde potvrdili normalizačný kurz, ktorý strana aj spoločnosť nastúpili.Paradoxné je, že to bol už druhý „14. zjazd“ československých komunistov. Toto číselné označenie mal aj mimoriadny zjazd, ktorý sa konal bezprostredne po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968. No keďže na tomto zjazde delegáti odsúdili okupáciu a vyzvali na odchod vojsk, bol v dôsledku ďalšieho vývoja anulovaný.

Na 14. zjazde, ktorý sa uskutočnil o necelé tri roky neskôr, vystúpil so svojím prejavom aj slovenský komunistický politik Vasil Biľak, dodnes považovaný za jednu z hlavných tvárí kolaborácie so Sovietmi. K udalostiam z roku 1968 sa v príhovore vrátil. (…) „Heslo ‚socializmus s ľudskou tvárou‘ bolo v skutočnosti maskou, ktorá mala zakryť pravú tvár kontrarevolúcie u nás,“ rečnil stranícky tajomník. „Vďaka marxisticko-leninským silám v našej strane i bratskej internacionálnej pomoci boli zmarené všetky ich plány a nádeje.“

Biľak použil aj metaforu k tomu, čo sa v lete 1968 udialo. „Predstavme si, súdružky a súdruhovia, takýto obraz,“ obracal sa na spolustraníkov. „Začína horieť dom, ale hospodár je natoľko omámený alkoholom alebo hašišom, že požiar nehasí a ani nevolá nikoho pomoc. O pomoc nakoniec požiadajú synovia. Pomoc príde a po uhasení požiaru hospodár a jeho pochybní priatelia kričia do sveta, že pri hasení sa postriekala perina.“

Až by sa mohlo zdať, že sa na tomto mieste – ako verný syn – priznáva k tomu, čo považuje za privolanie pomoci na uhasenie požiaru. Teda k výzve pre Sovietsky zväz, aby reformný proces v Československu ukončil inváziou. Ale také jednoduché to nebolo. (…)

Lit.: anonym: Agenti a zradcovia: Ďurčanský zostal verný nacistom, aj keď ho odstavili. In web YouTube, 15. 3. 2024 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit: Štvrý diel seriálu Agenti a zradcovia o skutočných aj domnelých zradcoch Slovenska, tentoraz o ministrovi vnútra a zahraničných vecí slovenského štátu Ferdinandovi Ďurčanskom. Historik Marek Syrný v rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom vysvetľuje, prečo bol Ďurčanský v boji za samostatný štát ochotný spojiť s kýmkoľvek, ako doplatil na svoju naivitu v diplomacii, ale aj ako sa snažil o vyvolanie nepokojov v Československu po vojne. (..)

Lit.: Mikušovič, Dušan: Čechom nadával do svíň a pepikov, platiť sa nechal Maďarmi. František Jehlička chcel za každú cenu rozbiť Československo. In web Denník N, 28. 10. 2024 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Nový diel seriálu Agenti a zradcovia je venovaný výročiu vzniku Československej republiky. Hlavnou postavou je politik, ktorý v 20. a 30. rokoch proti spoločnému štátu Čechov a Slovákov bojoval.Keď počúvame slovník dnešných slovenských politikov, môžeme nadobudnúť pocit, že tak hrubo ako dnes sa nikdy názoroví oponenti neurážali. Ak by sme sa však vrátili do čias prvej republiky, dobové letáky, články či plamenné prejavy na schôdzach by nás z tohto dojmu vyviedli. Mnohí z vtedajších politikov mali podobne hulvátsky slovník ako tí dnešní.Jedným z nich bol aj František Jehlička. Napriek tomu, že mal za sebou kariéru univerzitného profesora a kňaza, si tento odporca Československej republiky, kritizujúci odtrhnutie Slovenska od Uhorska, nebral servítku pred ústa. Ilustrovať to môžeme na jednom jeho texte z roku 1932, kde sa vracia k 28. októbru 1918, teda vzniku Československej republiky.

„Prevrat odtrhol chudobnú slovenskú kuchyň od bohatej uhorskej komory, a ešte k tomu pustil do tej biednej kuchyne vyše štvrťmiliona českých potkanov,“ napísal. „Preto dnes Slováci hladujú, bedákajú a deň narodenia svojho preklínajú, kdežto preklínať majú ten prevrat a deň narodenia českej republiky. Pred prevratom bolo u nás len málo Čechov, a aj tí u nás svine miškovali, nože brúsili, s opicami chodili, komédie nám vystrájali, a dnes? Dnes Česi zaplavili Slovensko a na ňom žijú, tyjú a ryjú.“ (…)

Lit.: anonym: Historik Jašek: Šalgovič sa v roku 1968 skrýval na sovietskej ambasáde. In web PodBean Denník N, 18. 12. 2024 (anotace + nahrávka k poslechu). – Cit.: Ďalší diel seriálu Agenti a zradcovia o skutočných aj domnelých zradoch Slovenska. Tentoraz sa reportér Dušan Mikušovič rozprával s historikom ÚPN Petrom Jašekom o komunistickom funkcionárovi Viliamovi Šalgovičovi, ktorý počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy pomáhal Sovietom s okupáciou. Po revolúcii v roku 1989 sa obesil v pivnici svojho domu. (…)

Podcast