Pozvanie do sveta zázrakov (Pozvání do světa zázraků, 2008?)
Emil Benčík. Pohled na literaturu faktu očima spisovatele Ladislava Švihrana. Další tvůrci nezjištěni.
Účinkují Darina Vašíčková, Vladimír Minarovič, Mária Dacejová.
Natočeno 2008 (?) (30 min.).
Lit.: Švihran, Ladislav: Rebrík do neba. In Knižná revue 1/2009 (recenze). – Cit.: Emil Benčík je známy rozhlasový autor, venoval sa predovšetkým rozsiahlym cyklom rozhlasových umelecko-dokumentárnych pásiem, fíčrom. Pripravoval cykly z našich nedávnych dejín – o Dubčekovi, o slovenskom holokauste, o Slovenskom národnom povstaní, o druhej svetovej vone – kde využil bohatý rozhlasový archív nahrávok, ale aj svedectvo pamätníkov a výpovede historikov. V poslednom období spovedá v polhodinových pásmach pred mikrofónom význačných ľudí našej kultúry. Prispieval i prispieva do zábavných relácií scénkami, poviedkami, monológmi.
Knihou poviedok Rebrík do neba si pravdepodobne chcel oddýchnuť od vážnych tém. Na obálke ich charakterizuje ako „zbožné a bezbožné“, sú predovšetkým veselé, zábavné, vtipné, neraz až komické. Zoradil ich do väčších kapitol. V titulnej poviedke rozprávač býva v rodičovskej chalupe neďaleko kostola a stretáva sa i s pánom farárom. Jemne, nenásilne paroduje v nej zaužívané predstavy o nebi a pánubohu. Je to láskavý humor, ktorý nikoho neuráža. V ďalších poviedkach Benčík načrel do spomienok spred polstoročia z neveľkej slovenskej dediny a sugestívne oživil jej kolorit. Predovšetkým v zábavnej rovine, ale občas preblesknú v ňom aj smutné, ba i tragické tóny.
Príbehy ďalšej kapitoly sa odohrávajú v súčasnosti. Cez individuálne osudy niekoľkých ženských postáv autor prekvapujúco odhaľuje hlboko utajený záhyb ľudskej duše. Hoci občas pranieruje súčasné zmýšľanie, poúčanie ani mentorovanie z jeho poviedok nevytŕča. Záverečná kapitola Tváre pred zrkadlom, tváre za zrkadlom je už ladená vo vážnejšom tóne. Príbehy v nej sú originálne, neraz až ohromujúce. Prevládajú v nich opisy, úvahy, v ktorých sa Benčík prejavuje ako vnímavý pozorovateľ i filozof. Kniha je napísaná s neobyčajnou invenciou, až dravosťou, srší humorom, vtipom a vyniká aj kultivovaným, vybrúseným štýlom.
If you enjoyed this post, please consider to leave a comment or subscribe to the feed and get future articles delivered to your feed reader.
Komentáře
Emil Bencik (1933) is a Slovak journalist and author. A long-time editor of the Slovak Radio in Bratislava, he has written many literary, biographical, dramatic and documentary radio programmes (“features“), series and cycles. Among the most important of these are radio series about Alexander Dubček „The first man of Czechoslovak spring“ /Prvý muž česko-slovenskej jari), about Andrej Hlinka „Bell Andrej“ (Zvon Andrej), about the Slovak national antifascist uprising in the year 1944 „Dies veritatis – Day of truth“ (Deň pravdy), about the Holocaust of Slovak Jewery „Life and death with the David star“ (Život a smrť s Dávidovou hviezdou). He was also interested in the Second world war with radio dramas like The conference of Tehran, Yalta and Postupim, The Nuremberg process, Operation Overlord and The last day of war, the first day of peace (Posledný deň vojny, prvý deň mieru). He dedicated a four part radio series „With the head against the wall“ (Hlavou proti múru) to uprisings against the totalist regimes in the soviet bloc. He is also the author of numerous satirical radio programmes, profiles of personalities and three cycles of lyrical miniatures – „Quiet hands“ (Tiché ruky), „Nest in the hands“(Hniezdo na dlani) and „Let the trees grow“(Nechajme stromy rásť). The radio output of Emil Benčík has been digitalised in a DVD collection called „What the wind did not blow away“ (Čo neodvial vietor). He is the autor of books „The worn-out black“ (Vyblednutá čerň) and „In service of the radio“ (V službách rozhlasu). He also writes novellas and short stories. He is the autor of “a book godly and ungodly short stories and sayings“ called “A ladder to heaven“ (Rebrík do neba). The work of Emil Benčík has been awarded numerous prizes, premiums of the Literary fund of Slovak republic, the medal of Alexander Dubček as well as the Prize of Vojtech Zamarovský for non-fiction literature.
(www.litcentrum.sk – in Slovak language)
Recenzia: Knižná revue 1/2009
Emil Benčík: Rebrík do neba
Emil Benčík je známy rozhlasový autor, venoval sa predovšetkým rozsiahlym cyklom rozhlasových umelecko-dokumentárnych pásiem, fíčrom. Pripravoval cykly z našich nedávnych dejín – o Dubčekovi, o slovenskom holokauste, o Slovenskom národnom povstaní, o druhej svetovej vone – kde využil bohatý rozhlasový archív nahrávok, ale aj svedectvo pamätníkov a výpovede historikov. V poslednom období spovedá v polhodinových pásmach pred mikrofónom význačných ľudí našej kultúry. Prispieval i prispieva do zábavných relácií scénkami, poviedkami, monológmi.
Knihou poviedok Rebrík do neba si pravdepodobne chcel oddýchnuť od vážnych tém. Na obálke ich charakterizuje ako „zbožné a bezbožné“, sú predovšetkým veselé, zábavné, vtipné, neraz až komické. Zoradil ich do väčších kapitol. V titulnej poviedke rozprávač býva v rodičovskej chalupe neďaleko kostola a stretáva sa i s pánom farárom. Jemne, nenásilne paroduje v nej zaužívané predstavy o nebi a pánubohu. Je to láskavý humor, ktorý nikoho neuráža. V ďalších poviedkach Benčík načrel do spomienok spred polstoročia z neveľkej slovenskej dediny a sugestívne oživil jej kolorit. Predovšetkým v zábavnej rovine, ale občas preblesknú v ňom aj smutné, ba i tragické tóny.
Príbehy ďalšej kapitoly sa odohrávajú v súčasnosti. Cez individuálne osudy niekoľkých ženských postáv autor prekvapujúco odhaľuje hlboko utajený záhyb ľudskej duše. Hoci občas pranieruje súčasné zmýšľanie, poúčanie ani mentorovanie z jeho poviedok nevytŕča. Záverečná kapitola Tváre pred zrkadlom, tváre za zrkadlom je už ladená vo vážnejšom tóne. Príbehy v nej sú originálne, neraz až ohromujúce. Prevládajú v nich opisy, úvahy, v ktorých sa Benčík prejavuje ako vnímavý pozorovateľ i filozof. Kniha je napísaná s neobyčajnou invenciou, až dravosťou, srší humorom, vtipom a vyniká aj kultivovaným, vybrúseným štýlom.
Ladislav Švihran