Zóna faktu: Historia magistra vitae – Meruôsme roky 1/5 (Zóna faktu: Historia magistra vitae – Revoluční léta, 2018)

Přidal: Premek |

Duben 21, 2018

Připravili Peter Turčík a Robert Kotian.

Hovoří profesor Dušan Škvarna z FF Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a PhDr Peter Šoltés z Historického ústavu SAV.

Natočeno 2018. Premiéra 1. dílu 8. 4. 2018 (Rádio Devín, 18:00 h).

Lit.: anonym: Zóna faktu: Historia magistra vitae – Meruôsme roky. Témy. In web Rádio Devín, 15. 4. 2018 (článek). – Cit.: Premiérové časti relácie vysielame každú nedeľu o 18.00h v Rádiu Devín.

Nie náhodou si rok 1848 vyslúžil pomenovanie „revolučný“ – vzbury a povstania prebiehali takmer v celej Európe a plameň, ktorý vzbĺkol už v januári na juhu ešte nezjednoteného Talianska a rýchlosťou blesku sa šíril na sever, koncom februára vzbúril Paríž, aby sa v marci rozhorel už celkom blízko, vo Viedni a v Pešti. No a tento požiar, občas iba tlejúci, občas horiaci jasným plameňom, nezhasínal, aj keď sa kalendár preklopil do ďalšieho roka. Zrejme preto sa tak trochu archaický výraz „meruôsmy“, teda štyridsiaty ôsmy, občas používa aj v plurále: keď hovoríme o „meruôsmych rokoch“, sú to vlastne dva po sebe nasledujúce roky, plné revolučného vrenia… Dianie meruôsmych rokov vám predstavíme v piatich dieloch magazínu História magistra vitae.

1. diel: Duch doby / 8. apríl

Čo spôsobilo, že sa v priebehu niekoľkých mesiacov takmer všetky národy v Európe zmobilizovali proti útlaku, za ľudské a občianske práva, za slobodu? Prečo práve vtedy? Pramení volanie „radšej smrť ako otroctvo“ vo filozofickom a literárnom romantizme 19. storočia? Aká bola duchovná atmosféra doby, čo zrodila revolučný rok? O tom, aká bola duchovná atmosféra doby, čo zrodila revolučný rok, budeme uvažovať s hosťami doc. Erikou Lalíkovou a prof. Ondrejom Mészárosom z FF UK v Bratislave.

2. diel: Európa / 15. apríl

O tom, aká bola Európa po Napoleonovi a viedenskom kongrese, aké politické a sociálne podmienky v nej vládli a ako si ľudia predstavovali budúcnosť, bude uvažovať profesor Dušan Škvarna z FF Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a PhDr Dušan Kováč z Historického ústavu SAV.

3. diel: Jar /22. apríl

Jar 1848 priniesla nové nádeje pre tých, ktorých hlas dosiaľ nemohol ani zaznieť. Patrili medzi nich aj Slováci v Uhorsku. Ich volanie po slobode, rovnosti a bratstve malo ešte jeden dôležitý aspekt: boj o materinský jazyk. Lenže v Uhorsku ešte nebolo zrušené ani poddanstvo – toľko toho bolo treba zmeniť, ako si stanoviť priority? Navyše, situácia sa menila prakticky zo dňa na deň, nevyhnutné bolo reagovať na požiadavky dňa a často dokonca meniť program za pochodu… O turbulentnej jari 1848 budú uvažovať profesor Dušan Škvarna z FF Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a PhDr Peter Šoltés z Historického ústavu SAV.

4. diel: Jeseň / 29. apríl

Po búrlivej jari a nemenej búrlivom lete meruôsmeho roku nastáva jeseň, z ktorej si asi najviac pamätáme vznik SNR a povstanie slovenských dobrovoľníkov. Povstanie trvá krátko, ale situácia v Uhorsku je čoraz dramatickejšia. O tom, čo nasledovalo v politickej jeseni a zime, ako aj o tom, čo vlastne revolučné meruôsme roky Slovákom priniesli, budú dnes uvažovať profesor Dušan Škvarna z FF Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a PhDr Peter Šoltés z Historického ústavu SAV.

5 diel: Osobnosti / 6. máj

Protagonisti našich meruôsmych sú pre nás zväčša suchými menami v učebniciach – pritom išlo o mladých ľudí z mäsa a kostí, ktorí žili svoje dni naplnené celkom obyčajnými starosťami, radosťami a povinnosťami, láskami a priateľstvami, nádejami a sklamaniami… Až na to, že žili v dobe, ktorá na nich kládla nezvyčajné požiadavky, a na to, že si sami kládli vznešené a náročné ciele, pre ktoré boli ochotní veľa obetovať… Poniektorí uspeli, poniektorí rezignovali, ale ich činy a ich úsilie si zaslúžia, aby sme na nich nezabudli, a aby sme si pripomenuli, že bez ich boja by sme takmer určite nemali dnešné Slovensko… O významných osobnostiach meruôsmych rokov budeme hovoriť s historičkou PhDr Danielou Kodajovou z HU SAV.

Lit.: anonym: Zóna faktu. In web Rádio Devín, b. d. (duben 2018) (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Zóna faktu pod svoje krídla berie všetky diskusné relácie venované významným dejinným míľnikom a ich odbornej reflexii z pohľadu súčasnej špičkovej historickej vedy. Postupne tak poslucháčom ponúkne stretnutia s reláciami z cyklu Dejiny.sk i série z cyklu Historia Magistra Vitae. Kým Dejiny.sk znamenajú naplnenie kľúčovej rozhlasovej misie: prinášať osvetu o našej histórii v tom najrýdzejšom a najkomunikatívnejšom význame slova, Historia Magistra Vitae ponúka ešte koncentrovanejší ponor do problematiky prostredníctvom debát s renomovanými historikmi s ich spektrom názorov. Nezanedbateľným momentom je skutočnosť, že hoci je história učiteľkou života, dejinné udalosti sa touto sentenciou neriadili, keďže medzi politikmi, či aspoň poradcami politikov, málokedy bývali historici, ktorých znalosti by mohli ponúknuť najlepšie riešenie spletitých spoločenských problémov či konfliktov. Naše relácie reflektujú, analyzujú a s odstupom komentujú zásadné udalosti minulosti s ohľadom na ich podprahový odkaz pre súčasníka.
V priebehu kalendárneho roka 2018 tak poslucháčov čakajú série pod gesciou viacerých moderátorských osobností (napr. vo formáte Dejiny.sk Jozef Hajko, dvojica Peter Turčík a Robert Kotian atď.) a ucelené seriály pod značnou Historia Magistra Vitae k osmičkovým rokom 1948 a 1848:

1) Peter Turčík ponúka úvahy o východiskách, priebehu a dosahu februárových udalostí roku 1948 s presahom do totalitných 50. rokov s absenciou slobodných volieb, používaním najbrutálnejších metód stalinizmu, vrátane justičných vrážd a vytvárania koncentračných a pracovných táborov pre politických odporcov. Dôraz kladie na témy prenasledovania cirkvi, fenomény ako Akcia R,K,B, či politické monsterprocesy, upieranie práva slobodne vycestovať do zahraničia, zneužívanie prenasledovaných občanov na výkon vojenskej služby v Pomocných technických práporoch na neobmedzenú dobu, beztrestné páchanie zločinov a poskytovanie neoprávnených výhod a ochrany tým, ktorí sa na zločinoch a perzekúciách podieľali.

2) Mária Michalková pripravuje relácie o revolúcii proti polofeudálnym pomerom v Uhorsku, mapujúc vývoj od revolučného snemu v Prešporku, na ktorom Uhorský snem prijal zákony na modernizáciu, liberalizáciu a demokratizáciu krajiny a vymenoval prvú uhorskú vládu zodpovednú Snemu, cez spontánne marcové peštianske ľudové zhromaždenie na podporu revolúcie až po dopady meruôsmych rokov alebo európskych revolúcií v rokoch 1848 – 1849 všeobecne na domáci spoločenský a politický vývoj.