Stratení v čase – Vyhlásenie k deportáciám židov zo Slovenska z roku 1987 (Ztracení v čase – Prohlášení k deportacím Židů ze Slovenska v roce 1987, 2022)

Přidal: Premek |

Listopad 26, 2022

Ivica Ruttkayová.

Hovoří historik Peter Jašek.

Natočeno 2022. Premiéra 27. 11. 2022 (SRo Rádio Devín, 18:00 h.).

Lit.: anonym: Stratení v čase: Vyhlásenie k deportáciám židov zo Slovenska z roku 1987. Témy. In web SRo Rádio Devín, 23. 11. 2022 (článek). – Cit.: Ďalšia časť cyklu Stratení v čase autorky Ivice Ruttkayovej je venovaná dokumentu s dvadsiatimi štyrmi podpismi. Je to petícia Vyhlásenie k deportáciám židovských spoluobčanov zo Slovenska z roku 1987, o ktorej dnes vie len málokto, napriek tomu, že je v dejinách 20. storočia našej krajiny zásadná. Po prvýkrát od skončenia 2. svetovej vojny vyzýva na ospravedlnenie sa za hrôzy holokaustu. Bolo to pri 45. tragickom výročí odchodu prvých transportov do koncentračných táborov. Ospravedlnenie a ľútosť sú pojmy, čo sa v živote používajú len veľmi málo a to aj v živote spoločnosti. Táto petícia prosí o odpustenie za hriechy.

Pokúsime sa zrekonštruovať jej vznik, priebeh a ohlasy v zahraničí. Anton Hlinka prečítal Vyhlásenie na zhromaždení bývalých väzňov koncentračného tábora Mauthausen. Text dokumentu potom odvysielali Slobodná Európa a Hlas Ameriky, vyšiel v slovenskej i českej emigrantskej tlači a v takmer všetkých izraelských novinách. Podpísali ju napriek hrozbe perzekúcií osobnosti, ktoré pochádzali z rôznych prostredí, disidentských, kresťanských, tzv. šedej zóny, ale aj významní umelci.

Ako sa dozvieme od historika Petra Jašeka z Ústavu pamäti národa, po prvý krát sa začali v rámci podpisov pod týmto dokumentom spájať rôzne a predtým len málo komunikujúce prúdy v spoločnosti, aby vyjadrili svoj názor na stav spoločnosti a potrebu jej demokratizácie. Vypočujeme si autentické spomienky od jedného z iniciátorov petície matematika, disidenta a ponovembrového politika Františka Mikloška. Ako a z akých dôvodov pripojili svoje podpisy vtedy mladí výtvarníci neoficiálnej výtvarnej scény hovoria dnes etablovaní umelci a pedagógovia Daniel Fischer, Milan Bočkay a Ladislav Čarný. Jedným zo signatárov textu Vyhlásenie k deportáciám židov zo Slovenska z roku 1987 bol aj básnik a esejista Milan Rúfus, ktorý nás navždy opustil v roku 2009. Manželka básnika Magda Rúfusová však spomína na blízke osoby z detstva a mladosti Milana Rúfusa, ktoré boli nepochybne inšpiráciou k jeho podpisu.

Vrátiť sa dnes k petícii Vyhlásenie k deportáciám židov zo Slovenska z roku 1987 má mnoho dôvodov. Vzrastajúce extrémistické názory na Slovensku nás nútia vracať sa do minulosti rovnako II. svetovej vojny, ako aj desaťročia po nej a hľadať v oporné body solidarity a vyjadrenia jasného postoja.