Vojnový invalida a národný hrdina (Válečný invalida a národní hrdina, 1964)
Friedrich Dürrenmatt. Rozhlasová hra. Překlad Ján Vdovják. Scénická hudba František Petrus. Zvuk František Gomolčák. Technici František Gomolčák, Máša Kysacká. Režie Martin Hruška.
Osoby a obsazení: vypravěč (Ján Dudra – Kado), ministr vnitra (Zolo László), Stranitzky (Jozef Hodorovský), pán s bradkou (František Kmec), Korbmacher (Albert Pagáč), Anton (Ivan Rajniak), Mária (Hana Grissová), kamelot (Bohuš Petrík), policajt (Ján Rybárik), hlavní redaktor Hrmot (Ján Ondrejka), národní hrdina (Ján Bzdúch), J. P. Whiteblacke (Marián Kleis), Fleischer (František Dadej), slečna Lujza (Elena Kleisová), Bas (Mikuláš Buda), rozhlasový speaker (Naďa Kotršová).
Nastudovaly Košice v roce 1964. Premiéra 15. 11. 1964 (Bratislava, 20:00 h.; 75 min.).
Lit.: anonym: Okolo mikrofonu. In Večerní Praha 13 (3014), 19. 1. 1965, s. 5 (recenze).
Lit.: Vdovják, Ján: Vojnový invalida a národný hrdina. In Rozhlas a televízia 46/1964, roč. 20 (článek + ukázka z textu). – Cit.: Je to príbeh dvoch vojnových invalidov, beznohého Adolfa Jozefa Stranitzkého a bezokého námorníka Antona, a národného hrdinu, generála Baldura von Moeve, ktorého palec na ľavej nohe je napadnutý malomocenstvom. Stranitzky a národný hrdina nie je poviedkou, ani moralitou. Autor je tu ironický, groteska má akcenty satirické, ale popri štipľavom útoku cítiť v nej akýsi tón bezradného súcitu. Celá hra je protest proti nerovnosti medzi ľuďmi. Preto tu stretávame aj akýsi subjektívny tón a u Dürrenmatta nezvyklý lyrizmus. K tomu využíva aj songy, ktoré sú autorovým vyznaním o tom nespravodlivom svete, kde chudák zostáva vždy chudákom a boháč boháčom. Dürrenmatt to konštatuje, ale vlastný názor na pretvorenie sveta nedáva. Napriek tomu je to vari najútočnejšia Dürrenmattova rozhlasová hra proti svetu a spoločnosti bohatých a mocných.
Ukážka – monológ beznohého invalida Stranitzkého pri audiencii u chorého národného hrdinu Moeveho: – Pán národný hrdina. V tejto neobvyklej chvíli sa na nás pozerá celý národ. Nadišla historická chvíľa v dejinách sveta. Vy máte za sebou moc, štátny aparát, tlač, armádu a ja chorobu, biedu a hlad. Vaše meno ostalo zabudnuté. No napriek tomu nie sme protivníkmi, ale kráčame spoločne… – Nikto vám nevráti palec, mne zasa nikto nevráti nohy. Dočerta s tými údmi, úžitok nech je z našich hláv. Nemôžeme odstrániť jeho príčiny. Vy ste v Habeši navštívili chudobnú chatrč. Aj v našej krajine je plno chudobných chatrčí. Postarajme sa o to, aby ich už nikdy viacej nebolo. Mňa zničila vojna. Nikdy viacej vojnu! Obaja sme odkázaní na pomoc našich rodákov, teda treba pomôcť všetkým rodákom. To, čo nedokázala vykonať generácie športovcov, vegetariánov a abstinentov, pokolenie úplne zdravých ľudí, vykonáme my, chorí, mrzáci a úbožiaci: dáme svetu mier!
If you enjoyed this post, please consider to leave a comment or subscribe to the feed and get future articles delivered to your feed reader.
Krása! To bych si rád poslechl..