Taškent, chlebové mesto (Taškent, chlebové město, 1957)

Přidal: Premek |

Březen 24, 2017

Alexander Neverov. Dramatizace Mária Gönci-Jurajová. Dramaturg Emil Fillo. Hudba Jaromír Dlouhý. Mistr zvuku Július Lavo. Technická realizace Gustáv Guldán. Režie Viera Štróblová.

Účinkují Emil Fillo, Mária Bancíková, Pavol Mikulík, Peter Mikulík, Hana Meličková, Július Pántik, Ctibor Filčík, Eugen Senaj, Jozef Šándor, Jozef Šimonovič, Jozef Čierny, Míla Beran, Vladimír Štróbl, Štefan Figura, Imrich Jenča.

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava v roce 1957. Premiéra 13. 10. 1957 (79 min).

Pozn.: Spisovateľ napísal knihu v čase, keď pre veľké sucho vznikol v niektorých krajoch Sovietskeho zväzu strašný hlad. Bolo to v roku 1921, keď ruská zem bola aj tak vyčerpaná vojnou a revolúciou a preto tým ťažšie niesla tento nový úder. Mladý sovietsky štát, ktorý ešte len napínal svoje žily k zápasu o bytie a nebytie, osamelý uprostred nepriateľov, obkľúčený vojskami kapitalistických štátov, nemohol čakať od nikoho spoza hraníc ani pomoc ani oporu. Tisíce ba státisíce ľudí umierali hladom. Opúšťali svoje domovy a sťahovali sa do krajín, kde bol chlieb, kde suchota nezasiahla. Takýto kraj bol na východe v okolí Taškentu a Samarkandu, no bolo treba prejsť cez ohromnú Kirgijskú step, cez ktorú viedla len jediná železnica, no tá bola preplnená hladujúcimi a umierajúcimi, ktorí utekali pred biedou. Pri živote ich pridržiavala len nádej, že predsa dôjdu do kraja blahobytu a že sa budú môcť do sýta najesť. Taškent, chlebové mesto, bolo ich cieľom mariacim sa v diaľke za ohromnými pustatinami, za tisícerým odriekaním a útrapami. Žiarilo ako hviezda nádeje, ku ktorej sa upierali tisíce hladujúcich. Aj spisovateľ knihy Neverov prešiel túto hladovú púť a preto je jeho kniha taká verná a presvedčivá.

Pozn. 2: Podle románu vznikl film Taškent, město chleba (1968, režie Šuchrat Abbasov).