Slučka (Smyčka, 1992)

Přidal: Premek |

Září 27, 2018

Marek Hlasko. Rozhlasová hra. Asistentka režie Slavomíra Manáková. Hudební spolupráce Dana Reková. Překlad Lenka Teigerová-Stachová. Rozhlasová úprava Mária Zelenková. Odpovědný redaktor Milan Materák. Technická realizace Alojz Janeček, Július Zsigarcsik. Režie František Obžera.

Osoby a obsazení: Kubo (Boris Farkaš), Kristína (Oľga Solárová), Halka (Zdena Studenková), Vladek (Stano Dančiak), Janek (Dušan Tarageľ), Višnevski (Pavol Mikulík), Richard (Ľubo Roman), hlas (František Kovár), 1. muž (Vlado Černý), 2. muž (Igor Čillík), 3. muž (Peter Rúfus), 4. muž (Štefan Mandžár), číšnice (Erika Bauerová), seržant (Ján Valentík), Rybicki (Vlado Minarovič), policajt (Miroslav Trnavský), hostinská (Oľga Šalagová), Kostek (Ivan Romančík).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 29. 1. 1992 (57 min).

Pozn.: Slučka je sugestívne napísaným príbehom, výpoveďou o človeku, ktorý sa nedokáže pasovať so svojím úhlavným nepriateľom „majstrom alkoholom“. Nadaný novinár Kubo Kovalski si svoju slabosť uvedomuje, ale to je všetko, čo pre seba môže urobiť. Priatelia, kolegovia, snúbenica svojou horlivou snahou pomáhať ešte viac nahlodávajú jeho vnútro, sebavedomie, i jeho svedomie, a tak si čím ďalej viac uvedomuje, že má pramalú nádej zaradiť sa medzi „normálnych“.

Kubo: My, ktorí pijeme vieme, že nie je dôležité prečo. Osamelosť, neúspech, žena … (rozosmeje sa). Nič z toho nestojí za vodku. Ale to vedia iba tí, ktorí už všetko prepili a ktorí už musia piť ďalej. Nikdy tomu neuveria tí, ktorí iba začínajú. Vodka, vodka je pravda, ktorú človek pochopí vždy veľmi neskoro. Pijan chápe svoj život až vtedy, keď sú už všetky dvere zatvorené.