Lulu (2018)

Přidal: Premek |

Duben 30, 2019

Frank Wedekind. Rozhlasová úprava divadelní hry. Překlad Martin Porubjak. Adaptace Martina Vannayová. Dramaturg Ján Šimko. Režie Táňa Tadlánková. Zvukový mistr Ľubica Olšovská. Hudební dramaturgie Ludmila Hodulíková.

Osoby a obsazení: Lulu (Táňa Pauhofová), Schöning (Jozef Vajda), Schwarz (Ondrej Kovaľ), Goll (Eduard Vitek), Alwa (Ivan Šándor), Schigolch (Ivan Romančík), Geschwitzová (Helena Geregová), Rodrigo (Pavol Topoľský), Casti-Piani (Miroslav Trnavský), Kungu Poti (Martin Kaprálik), zákazník (Ady Hajdu).

Natočeno 2018. Premiéra 10. 4. 2018 (Rádio Devín, 20:01 h.). K poslechu zde. Repríza 7. 6. 2019 (SRo 3 Rádio Devín).

Pozn.: Kultová Wedekindova hra Lulu dala názov opere Albana Berga i albumu Lou Reeda a Metallicy. V dobe svojho vzniku text pre sexuálnu tematiku postihla nepriazeň cenzúry. Keďže sa nesmel uvádzať, stalo sa z neho obľúbené čítanie s príbehom femme fatale, ktorá dokáže byť nežná i hriešna zároveň, vie sa smiať, plakať, lákať poddajnosťou a zároveň byť drsná a v každom okamihu opantávať svoje okolie. Nemecký dramatik predweimarskej éry Frank Wedekind býva priraďovaný k expresionizmu, je považovaný za predchodcu epického divadla i absurdnej drámy. K jeho najznámejším hrám patria Duch Zeme (1895) a Pandorina skrinka (1904), ktoré na seba voľne nadväzujú a uvádzajú sa pod spoločným názvom Lulu. Frank Wedekind žil dynamický život nonkonformného umelca, ktorý sa búril proti spoločenským aj umeleckým konvenciám a celou svojou bytosťou a aktivitou úporne a intenzívne hľadal naplnenie svojich životných predstáv. Bol činoherným režisérom i hercom, vystupoval v kabarete, kde aj spieval. Ako jeden z najvýraznejších predstaviteľov nemeckej drámy konca devätnásteho storočia vo svojich hrách kritizoval konzervatívne myslenie vtedajšej spoločnosti, najmä v oblasti sexuality človeka.

Pozn. 2: Hra se dostala do užšího výběru Festivalu rozhlasovej hry (10. – 12. 6. 2019, Trnava).

Lit.: anonym: Festival rozhlasovej hry: Užší výber. Rozhlasová tvorba. In web SRo Rádio Devín, 30. 4. 2019 (článek). – Cit.: Dnes boli v priamom prenose vo vysielaní Rádia Devín medzi 15:00 – 16:00 vyhlásené rozhlasové hry, ktoré v oboch kategóriách (rozhlasové hry do 30 minút a rozhlasové hry nad 30 minút) postupujú do užšieho výberu Festivalu rozhlasovej hry (10. – 12. jún 2019, Trnava).

Rozhodovala porota zložená z erudovaných odborníkov s rôznou mierou priamej rozhlasovej skúsenosti, no zato s potrebnou dávkou objektívnosti a erudovaného posúdenia kvalít rozhlasovej dramatickej produkcie RTVS za uplynulé dva roky.

Porotca Aleš Vrzák, šéfrežisér Českého rozhlasu, konštatoval, že má rád príbehy ľudí (malých i tzv. veľkých) – „a tými je rozhlasová tvorba RTVS naozaj naplnená. A to tak v podobe dramatickej, tak v podobe takpovediac „literárnej“ až „publicistickej“.“ Výrazná tematická a formálna pestrosť súťažných rozhlasových hier fascinovala porotcu Juraja Bielika, umeleckého šéfa Divadla Jána Palárika v Trnave: „Byť členom poroty súťaže rozhlasových hier je nesmierne zaujímavé zadanie. Zaujímavé a vzrušujúce. Študentské práce, dramatizácie, dokumentárne hry, experimentálne kompozície… Celkovo 63 hier – to už je naozaj slušná vzorka pôvodnej (a kvalitnej) tvorby. Rozhlasová hra žije!“

Podľa porotkyne Nadeždy Lindovskej, teatrologičky z Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení, prím hrali dramatizácie: „Ukazuje sa, že najlepšie, najkvalitnejšie, najzaujímavejšie výsledky dosiahli prevažne tí tvorcovia, ktorí sa mohli oprieť o kvalitnú literárnu alebo dramatickú predlohu. Medzi postupujúcimi ich bola väčšina, najmä v kategórii dlhých hier. Pôvodné námety sa ocitli v menšine.“

Avšak bez ohľadu na to, aké inšpiračné zdroje súťažné hry mali, bodovali očarujúcou vlastnosťou rozhlasového umenia, že dramatické dielo nemusí slepo kopírovať realitu, ale môže konštruovať vlastný svet. Podľa predsedu poroty, spisovateľa Pavla Rankova, výsledná kolekcia hier v užšom výbere v oboch kategóriách ponúka rôzne typy poetík a spracovaní: od „temného tajomného príbehu vyrozprávaného v strhujúcom tempe Wedekindovej Lulu“ cez „dialóg rozporuplného básnika – ministra s rovnako rozporuplným eštebáckym technikom“ v Pavlacovom Slove Válkovom či „dramatizáciu knihy poľskej reportérky o rómskej poetke v Papuši Angeliky Kuźniak“ až po „spletitý príbeh o komplikovaných medziľudských vzťahoch v súčasnom svete“ v hre Ivice Ruttkayovej Volám sa Mária.

V kategórii rozhlasových hier do 30 minút si umiestnenie v užšom výbere vo vyrovnanej proporcionalite rozdelili tituly zastupujúce všetky série tohto formátu: Naša zabudnutá klasika z dramaturgickej proveniencie Petra Pavlaca, banskobystrický projekt Ako to bolo ďalej i progresívne Fórum mladých autorov. V oboch kategóriách sa sa tak v hre o ocenenia ocitajú diela, na margo ktorých porotca, teatrológ Miron Pukan, povedal: „Umeleckú úroveň tohtoročného Festivalu rozhlasovej hry považujem za pomerne vyrovnanú, pričom sa objavili aj také spracovania, ku ktorým sa história bude vracať a interpretovať ich, čo považujem za potešujúce.“

Do užšieho výberu v kategórii do 30 minút postupujú hry:

Faust, Ján Mikuš
Feldpošta, Barbora Nitschová
Incident Ludex, Patrik Samohýl
Infekcia stereotypu, Vanda Zemanová – Alberty
Kar, Terézia Vansová / Miroslav Dacho
Requiem pre Rusalku, Klára Madunická
Tuberáci, Boleslav Bratislavský / Miroslav Dacho
V borbe s temnotou, Boleslav Bratislavský / Miroslav Dacho
Zememerač K, Tomáš Hučko
Život v lese, Tomáš Hučko

Do užšieho výberu v kategórii nad 30 minút postupujú hry:

Advent (groteska z hranice), Dodo Gombár
Lulu, Frank Wedekind
Marína Havranová, Ivan Stodola /
Mrzutá, Jonáš Záborský / Lenka Garajová
Obvinenie, Maroš Hečko a Maja Hriešik / Radka Hoffmanová
Papuša, Angelika Kuźniak / Martina Vannayová
Posledné dni ľudstva, Karl Kraus
Slovo Válkovo, Peter Pavlac
Volám sa Mária, Ivica Ruttkayová
Vražda na Níle, Agatha Christie / M. Vannayová a M. Cvečková