Vlastnou cestou (Vlastní cestou, 1985)

Přidal: retroslovak |

Září 5, 2022

Mária Kusendová. Rozhlasová hra. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Peter Vaško. Technici Peter Vaško, Marica Pasnišinová. Produkce Heda Vavreková. Režie Hana Makovická.

Osoby a obsazení Ondrej (Peter Rašev), Galo (Peter Gažo), otec (Milan Drotár), matka (Judita Vicianová), Oľga (Ľuba Blaškovičová), hlasy (Milan Antol, Marián Gajdoš).

Nastudoval Československý rozhlas Košice 10. 12. 1985. Premiéra 31. 7. 1986 (Bratislava, 20:30 h.; 39 min.).

Lit.: Jančošek, Karol: Vlastnou cestou. In Rozhlas 31/1986 (článek). – Cit.: Pôvodnú rozhlasovú hru Márie Kusendovej Vlastnou cestou možno označiť hoci aj za dialóg dvoch generácií. Alebo za svojský spôsob akého vyšetrovania, pričom autorka preň zvolila veľmi rafinovane čas aj miesto: koniec sezóny v opustenom vysokohorskom prostredí – a navyše na lanovkovej sedačke, ktorá dokonca na chvíľu zastane. Všetko sa teda akoby odohrávalo „medzi nebom a zemou“, pričom je tu možnosť (a možno aj dostatok subjektívnych dôvodov) zhodiť toho druhého zo sedačky. Iste by sa to považovalo za nešťastnú náhodu, lebo svedkovia by sa sotva našli…

Príliš drastické? Alebo teatrálne? Lenže k ničomu takému, našťastie, nedôjde. Ostane iby pri dialógu na ostrí noža. Áno, lebo Ondrej, mladý a v podstate veľmi sympatický muž, si naozaj musí konečne vyjasniť, prečo jeho otca súdili, potrestali, ba dokonca kvôli tomu zomrel. Samozrejme, že to až príliš markantne poznačilo celú ich rodinu, vrátane Ondreja. Okrem iného aj v tom, že nemohol pokračovať vo vysokoškolských štúdiách.

Kto ale bol za to všetko naozaj vinný? Otec, ktorý ako vedúci extrovného vysokohorského hotela musel „čarovať“, aby uhradil nákladné pobyty hostí, ktorých mu posielal jeho riaditeľ v rámci výmeny „protislužieb“? Riaditeľ, ktorý v tejto chvíli má vysvetliť, prečo ho vlastne takto využíval a pri pojednávaniach pred súdom nevzal aspoň časť viny opodstatnene na seba? Rodina, a teda aj Ondrej, pretože mali svoje náročné požiadavky prevyšujúce reálne príjmy a možnosti?

Pravda, hra nenastoľuje iba takéto priame otázky. Dôležitejšími v nej sú skôr tie nepriame: prečo, a ako je vôbec možné, že ľudia tak často siahajú na spoločenský majetok. Pritom nejde o evidentné kriminálne živly, ale tentoraz skôr o tých druhých: o ľudí vo významnom postavení, a teda aj s primeranou zodpovednosťou.

A práve tu sme pri poslaní hry. Nastoľuje priam nástojčivo kladie otázky každému z nás: ako konáme vo vlastnom postavení a čo všetko by sme možno neradi uviedli na vlastnom morálnom účte. Sú to ,svojím spôsobom, podobné otázky, ktoré nám, starším zavše kladie nielen mladá generácia rozhodnutá kráčať inou, vlastnou cestou – ale najmä nám ich nástojčivým spôsobom predostrel aj Listr Predsedníctva ÚV KSČ. Mali by sme na ne veľmi úprimne hľadať odpoveď. Každý vo vlastnej kompetencii, predovšetkým sám za seba.