Pramene živej vody (Prameny živé vody, 1985)

Přidal: retroslovak |

Září 5, 2022

Vlado Javorský. Rozhlasová hra. Dramaturgie Štefan Šmihla. Zvuk Ivan Kostolný. Technik Mária Maršalová. Hudební dramaturgie Juraj Dubovec. Režie Ladislav Hyža.

Osoby a obsazení Matej Bugáň, primář (Jaroslav Vrzala), Matej Bugáň v Povstání (Juraj Predmerský), Ján Vozár, profesor (Emil Horváth), Ján Vozár v Povstání (Martin Horňák), Oľga Vozárová (Elena Petrovická), doktorka Benyiová (Ľubica Očková), Anka, vrchní sestra (Petronela Dočolomanská), Monika (Ľuba Hlaváčová), Béla Rubecký (Štefan Mišovic), Mičko (Marián Geišberg), náčelník partyzánskeho štábu (Jozef Sorok), Malina (Michal Gazdík), Kubišta (František Výrostko).

Nastudoval Československý rozhlas Banská Bystrica 5. 3. 1985. Premiéra 14. 8. 1986 (Bratislava, 20:30 h.; 46 min).

Lit.: Šmihla, Štefan: Pramene živej vody. In Rozhlas 33/1986, s. 19 (článek). – Cit.: Dej hry sa odohráva v partizánskej nemocnici. Tu sa stretáva mladý, sedemnásťročný Matej Budáň s doktorom Vozárom, aby mu pomáhal zachraňovať životy ranených bojovníkov. No nie vždy sa darí…

Vozár: Kubišta, chlapče, odpusť nám.
Rubecký: Nemáte si čo vyčítať… Za jeho smrť vás nikto viniť nebude, doktor.
Vozár: Áno, teraz som už naozajstný doktor.
Miško: Ako to? Doteraz ste ním neboli?
Vozár: Profesor na fakulte nám hovorieval, že naozajstným doktorom sa človek stane až vtedy, keď mu zomrie pacient…

Pretože Javorského hra patrí medzi „retrospektívne“, je toto stretnutie rámcované súčasnosťou. A v nej sa obaja protagonisti hry za nemenej dramatických okolností znovu skontaktujú. Tentoraz už zrelý človek, primár Bugáň sa stretáva so svojim frontovým druhom a priateľom, profesorom Vozárom, ktorému zlyhalo srdce…

Oľga: Prepáčte, že volám tak neskoro, ale otec…
Bugáň: Čo je s ním? No tak, Oľga, len pokojne.
Oľga: Otec dostal záchvat. Odpadol, tak som ho dala odviesť k vám.
Bugáň: Dobre ste urobili, Oľga… Mám výčitky, že som ho neoperoval už vlani. Hospitalizujeme ho, a…
Oľga: Pomôžete mu?
Bugáň: Aj mne na jeho živote záleži… Tak nemyslite na to najhoršie. Dobrú noc…

Autorovi však ide v tejto hre o viac, než o vykreslenie dvoch prostredí a dvoch časových rovín. Pokúša sa porovnať postoje týchto ľudí, tvrdo skúšaných udalosťami uplynulých čias, s ich názormi dnešnými, aby prišiel k záveru, že udalosti minulé, ktoré preverovali charaktery a činy sú „prameňmi živej vody“ i pre našu súčasnosť.