Ibrahimovo okno (2018)

Přidal: Premek |

Červenec 18, 2023

Ivan Horváth. Dramatizace Michaela Zakuťanská. Zvuk Peter Daniška. Hudební dramaturg Matúš Wiedermann. Produkce Alena Rumanovská a Ľudmila Sabová. Dramaturg Peter Pavlac. Režie Laco Kerata.

Účinkují Přemysl Boublík, Juraj Hrčka, Dagmar Bruckmayerová, Martin Nahálka.

Natočeno 2018. Repríza 15. – 20. 7. 2023 (SRo 8 Rádio Litera).

Lit.: Zakuťanská, Michaela: Ibrahimovo okno. In web SRo Archív Extra, 3. 7. 2018 (článek). – Cit.: Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej literatúre zaujímavé, menej známe, či dodnes nikdy nespracované texty rôznych slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Tento ročník na ten predošlý prirodzene nadväzuje a rozširuje dokonca aj počet uvedených textov na osem. Zmyslom je teda premiérovo pokryť osem prázdninových týždňov vždy novou premiérou v cykle. Tieto texty sme dali spracovať štyrom autorom, ktorí už skúsenosť s rozhlasovou dramatizáciou majú. Ambícia je z predlôh koncipovať texty, ktoré nesú v sebe snahu vnímať, chápať a rešpektovať predlohu a zároveň sa snažia pozrieť na témy a formu spôsobom adekvátnym mysleniu našej doby. Ide teda opäť o akýsi most medzi minulosťou a prítomnosťou, ktorého cieľ by mal presiahnuť didaktický rozmer oboznámenia sa s menej známym, či dokonca „neznámym“.

(…) Ivan Horváth určite patrí v slovenskej literatúre k zjavom viac než nezvyčajným. Jeho tvorba možno nie je rozsiahla, ale jeho štýl, témy a spracovania sa vymykajú tradične vnímanej poprevratovej, resp. tzv. medzivojnovej slovenskej literatúry. Nepochybne to súvisí aj s jeho študijným pobytom v Paríži, ktorý absolvoval v rokoch 1924-1926. Práve ten veľmi výrazným spôsobom ovplyvnil jeho tvorbu a dostal ho do kontrastu a istého veľmi jasne vnímateľného napätia so zážitkami, ktoré získal reflexiou rodiacej sa demokracie v prvej Československej republike. Výrazný poetizujúci rozmer akoby korešpondoval s prúdom lyrizovenej prózy, ale práve cez presahy skúsenosti s veľkým svetom (a to nie len Parížom) ďaleko presahoval hranice slovenskej vidieckej mystiky. Ibrahimovo okno je próza veľmi silne postavená na snahe zachytiť atmosféru Paríža po prvej svetovej vojne, uprostred ktorého sa ocitá študent Ivan z Československa. Prináša si so sebou Slovensko a konfrontuje ho s niečím dovtedy nevídaným. To sa stáva princípom i samotnej dramatizácie, ktorá v tomto duchu siaha a pracuje aj s iným Horváthovými textami, aby tak vznikol tvar rešpektujúci autora so snahou zaujať i dnešného poslucháča. Nie len pre autora, ale i pre príbeh samotný. (…)