Tri gaštanové kone (Tři kaštanoví koně, 1974)

Přidal: rickie |

Listopad 28, 2006

Margita Figuli. Dramatizace románu. Román zdramatizoval Ondrej Laciak. Scénická hudba Svetozár Stračina. Zvuk Alojz Janeček. Dramaturgie Mária Terenová. Režie Mikuláš Bugár.

Osoby a obsazení : Peter (Lubo Roman), Magdaléna Maliariková (Magda Vášaryová), Maliarik, její otec (Gustáv Legeň), Maliarička, její matka (Mária Hájková), Zápotočný (Vlado Müller), mladík (Pavol Mikulík), Jožko Greguš (Stano Dančiak), krčmář (Dušan Blaškovič), chlap (Vlado Kostovič), mládenci (Dušan Kaprálik a Vladimír Minarovič).

Nastudoval Slovenský rozhlas v roce 1974 (94 min.). Repríza 6. 8. 2017 (Rádio Devín, 21:00 h).

Pozn.: Děj sa odehráva v Turci a Leštinách.

O autorce: Margita Figuli sa narodila 2.10.1909 vo Vyšnom Kubíne v rodine roľníka. Po štúdiách pracovala ako korešpondentka v Tatrabanke v Bratislave, odkiaľ ju z politických dôvodov r.1941 prepustili. Odvtedy sa venovala iba literárnej tvorbe.
Patrí k významným predstaviteľom modernej slovenskej prózy najmä tzv. lyrizovanej prózy. Publikovať začala v roku 1930 – poéziu v časopise Slovenská nedeľa, prózu v kalendároch Tatra banky. Nakoniec sa presadila prózou v najvýznamnejších literárnych časopisoch /Elán, Slovenské pohľady, Živena/.
Knižne debutovala zbierkou noviel Pokušenie (1937) z okraja sociálnej spoločnosti. Ústrednou témou je láska a medziľudské vzťahy. Otvorený protest proti 2. svetovej vojne vyslovila v novele Olovený vták (1940). Historický román Babylon zobrazuje posledné obdobie Novobabylonskej ríše, celú otrokársku spoločnosť, jej krízu a rozpad. Po vojne skúsila napísať povstalecký román Vlci v dolinách, ktorý nedokončila, neskôr vydala novelu Zuzana (1949). Ďalej napísala spomienkový román Mladosť(1956), v ktorom nám približuje svoje detstvo počas prvej svetovej vojny. Ďalšia tvorba – detská rozprávka Môj prvý list (1956), román s témou detstva Ariadnina niť (1964) a posledným dielom bol román z prostredia ženského kolektívu Víchor v nás (1974). Ďalšie poviedky vyšli pod názvom Mámivý dúšok (1972).
Okrem toho napísala rozhlasovú hru Sen o živote alebo Život Shellyho (1942), libreto baletu Rytierska balada (1959) a Veršovanú baladu o Jurovi Jánošíkovi (1980).

Najvýraznejší úspech dosiahla románom Tri gaštanové kone (1940), v ktorom čitateľovi približuje príbeh klasického trojuholníka dvoch mužov a ženy, v ktorom napokon zvíťazí čistá láska. Táto novela v mnohom pripomína ľudovú rozprávku. Dielo vyšlo v mnohých európskych jazykoch.

Lit.: anonym: Víkendové rozhlasové hry. Rozhlasové hry/Rozprávky. In web Rádio Devín, 4. 8. 2017 (článek). – Cit.: Pravidelné stretnutia s tými najlepšími archívnymi rozhlasovými hrami, adaptáciami divadelných hier či dramatizáciami prózy v Rádiu Devín. Na prvý augustový víkend sme pre vás pripravili: (…)Dramatizácia románu. Príbeh klasického trojuholníka dvoch mužov a ženy, v ktorom napokon zvíťazí čistá láska. Tri gaštanové kone patria k vrcholným dielam slovenského naturizmu /starší termín je lyrizovaná próza/. Vznikol v ťažkom období 30. – 40. rokov dvadsiateho storočia, keď nad hlavami Európy visela hrozba fašizmu a 2. svetovej vojny. Pod týmto vplyvom autori odmietali realisticky písať o sociálnych javoch a vytvárajú si svoj svet, ktorý je často zjednodušený, ba až rozprávkový, niekedy baladický.. (….)