Ostrovy (1998)

Nata Hosťovecká. Poetická kompozice z vlastních veršů autorky. Režie Andrej Turčan.

Účinkují : Žena – Vladena Škorvagová, Muž – Jaroslav Mottl.

Natočil Slovenský rozhlas, štúdio Banská Bystrica, 1998 (22 min.). Premiéra 1.5.1998.

Pozn. V únoru roku 2007 vysíláno v literárně dramatickém pásmu. Součástí pásma byly rozhovory s autorkou a vysílání původní rozhlasové hry Chriašteľ.

Úryvek z textu – závěr :

HUDBA

Ž: Dotkni sa ma bolesťou našej každodennej osamelosti.

Priviaž ma k stĺpu hranice, pri ktorom stojím už tisíc rokov, a ostrihaj mi dušu donaha.

Pred žiadnym koncilom nepokľaknem na kolená…

M: Pribiť na kríž

a potom skrvaveno snímať.

Umenie veľkých lások

– k sebe.

Boh nepriviera oči.

A rozhrešenie z hriechu, odpustenie

– ten vratký rebrík do neba,

je jazvou naprieč vesmírom.

Slnká sa chvejú pred úsvitom Zeme.

Skrvavieme.

Skrvavieme.

Padnutí anjeli zakrývajú oči Pána.

Ž: V noci ešte stále po mne šliapu sny o smutnej karaváne

O pahltnej karaváne krvi. A mozgy rozmliaždené na kašu

A mozgy bez domova.

Rádioaktívny prach v prázdnych očiach ulíc…

M: Ľudia. Ľudia s veľkým „ĚĽ“ v rozpažených rukách.

Ľudia?

Pobiehame nepokojne

od záveja k záveju.

Od vyššieho k vyššiemu.

Pobiehame od seba k sebe.

Od nás k nám.

Hľadáme svoje ospravedlnenia

v genetických danostiach

opičích praotcov,

pretože, už je to raz tak,

nikto nechodil

so vzpriamenou chrbticou

hneď na počiatku.

A v noci si kladieme

ruky pod vankúš,

lebo na okraji vedomia

ešte stále ostáva to,

čo sme chceli urobiť včera,

čo musíme dokázať zajtra.

A dnes?

KRÁTKY HUDOBNÝ PREDEL

Ž: Len na okamih sa dotknúť

najvyššej hory.

Vkročiť bosou nohou

do záveja.

Vidieť sa v priereze

až ku koreňom hmoty,

preštudovať anatómiu

vlastnej energie

a zabudnúť na priesečníky priamok

na dlani.

Zakrivenie vesmíru

má svoje osobité zákony.

Nemáme sa ako vyhnúť stretnutiam.

Množina roztrúsených bodov…

Prienik…

Možno – zjednotenie?

Koľko ostrovov má život?

KRÁTKY HUDOBNÝ PREDEL

M: Sme ako ostrovy. Toľkokrát povedaná veta…

Ž: Tak sa ma dotkni.

Som ostrov.

Sme ostrovy.

Milióny ostrovov.

A to by už bolo na jednu veľkú pevninu…

ZÁVEREČNÁ HUDBA

If you enjoyed this post, please consider to leave a comment or subscribe to the feed and get future articles delivered to your feed reader.

.
Komentáře

Zatím nemáte žádné komentáře.

Napište komentář k článku

(povinné)

(povinné)