Jeden deň Zuzany Adamkovičovej (Jeden den Zuzany Adamkovičové, 2021)

Přidal: Premek |

Prosinec 25, 2021

Zuzana Adamkovičová. Fejeton rozhlasové hudební redaktorky.

Natočeno 2021. Premiéra 23. 12. 2021 (SRo Rádio Devín, 5 min.).

Lit.: anonym: Zuzana Adamkovičová: Večer pri zaspávaní v posteli sa snažím si vždy pomyslieť:„Aj tento deň stál za to.“ Reflexia a kritika. In web SRo Rádio Devín, 23. 12. 2021 (článek). – Cit.: Už len dnes a zajtra si budeme rozprávať a pripomínať dôležité dni v ľudských životoch. O tom svojom vám teraz povie Zuzana Adamkovičová.

O dni, ktorý stál za to, píše Zuzana Adamkovičová

Večer pri zaspávaní v posteli sa snažím si vždy pomyslieť: „Aj tento deň stál za to.“ Najmä v týchto pandemických časoch človek často skĺzava do temnejších stránok svojej mysle a naozaj si váži každý deň prežitý v zdraví, láske, v primeranom pracovnom zaťažení, obklopený svojou rodinou a priateľmi. Napriek tomu, sú dni, o ktorých by som mohla len snívať a predsa sú skutočné. Po dlhšej hudobnej odmlke som začala opäť tvoriť, nahrávať a koncertovať. Ťažko sa pre iných atraktívne opisuje pre mňa výnimočný a mimoriadny deň za klavírom, keď sa mi podarí zaranžovať pieseň, čiže stovky rokov starej ľudovej piesni vtlačiť nový život, alebo keď strávim hodiny v nahrávacom štúdiu po boku tých najlepších slovenských hudobníkov.

Počas pár letných mesiacov, ktoré sme žili akoby za starých dobrých čias, opäť so živou hudbou, koncertmi a hudobnými festivalmi, som sa ocitla s projektom Puščaňa v rámci festivalu Konvergencie na pódiu spoločne s hviezdou. Mala som veľký rešpekt vystúpiť pred koncertom vynikajúceho gitaristu, skladateľa, dlhoročného hudobného partnera Stinga, spolupracovníka Philla Collinsa či Ricka Wrighta zo skupiny Pink Floyd, pred kapelou Dominica Millera. Už v minulosti som zverejnila svoj postreh na stretnutie s „veľkým človekom“. Vtedy v roku 2014 išlo o nezabudnuteľný zážitok z koncertu Petra Gabriela v Bratislave, ktorý bol nielen prehliadkou vynikajúcej hudby, svetleného dizajnu ale aj pokory a úcty k životu, k ľuďom, k Bohu. Bol to dôkaz pochopenia svojho poslania na tomto svete. Veľkí ľudia totiž nepotrebujú okázalosti, drzé afekty, ani pozlátené šaty. Sú veľkými, lebo vedia, že nič nie je na svete len tak, vážia si svoje schopnosti, talent a vedia, ako s nimi naložiť. Rovnako na mňa zapôsobilo osobné stretnutie s Dominicom Millerom. Bol priateľský, prihováral sa nám, akoby sme sa poznali od strednej školy a hlavne vnímal a preciťoval našu prítomnosť. (…)