Elixír života (1988)

Přidal: Premek |

Únor 21, 2018

Zdeňka Psůtková. Životopisná hra o objeviteli inzulinu Fredericku G. Bantingovi. Produkce Eva Bugárová. Překlad Viera Jančošková. Hudba Rudolf Kratochvíl. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jaroslav Hajda. Technická spolupráce Jaroslav Hajda, Marica Pasnišinová. Režie Hana Makovická.

Osoby a obsazení: dr. Banting (Peter Rašev), dr. Best (Jozef Úradník), prof. Macleod (Ján Dudra /Kado/), dr. Macpherson (Ľuboš Záhon), dr. Campbell (Andrej Medvec), dr. Fletcher (Milan Drotár), otec Banting (Peter Gažo), Harris (Ivan Krúpa), sestra Cursonová (Beáta Drotárová), paní Thompsonová (Táňa Radeva), Felícia (Mária Jarkovská), služebná (Judita Vicianová), Humes (Peter Macko), hlas 1 (Rudolf Kratochvíl), hlas 2 (Gabriel Sedlák), hlas 3 (Boris Boho), žena (Marta Konôpková).

Nastudoval Československý rozhlas Košice 31. 5. 1988. Premiéra 15. 9. 1988 (Bratislava, 20:00-21:05 h.; 63 min.).

Lit.: Jančošek, Karol: Elixír života. In Rozhlas a televízia, září 1988 (článek). – Cit.: Nie tentoraz nepôjde o alchymistov a ich nesplniteľnú snahu objaviť preparát, ktorý by ľuďom zabezpečil ak nie večnú, tak aspoň dlhú mladosť. Napriek tomu si preparát, ktorý objavil kanadský lekár F. G. Banting (1891-1941) so svojím mladým spolupracovníkom, ešte študentom Ch. H. Bestom, metaforické pomenovanie Elixír života zaslúži.

Rozhlasová hra s týmto názvom, ktorú napísala česká autorka Zdeňka Psůtková, si taktiež celkom určite zaslúži poslucháčsky záujem. Opodstatnene. Ide vlastne o autorkin debut v oblasti rozhlasovej dramatiky, no o umelecky zrelý, dramatický, pôsobivý a filozoficky apelatívny. Nie náhodou sa teda táto hra ocitla aj na známom festivale českých rozhlasových hier Prix Bohémia – a zabodovala.

Rozhovor:
O čom je?
Predovšetkým o objaviteľoch inzulínu, lieku, bez ktorého boli dlho-predlho pacienti s diagnózou diabetes melitus (cukrovka) odsúdení nielen na veľké utrpenie, ale i na predčasnú, neodvratnú smrť. Až inzulín sa pre nich stal aspoň čiastočným vykúpením…

Jeho objaviteľ F. G. Banting získal za svoj objav Nobelovu cenu. Mnohí sa dodnes takmer automaticky domnievajú, že spolu so spomínaným Ch. H. Bestom, lebo sa o ňu delil. Áno, delil sa, lenže s profesorom Macleodom. A práve v tom je jadro problému i konfliktu hry. Takpovediac i jej filozoficky náboj. Lebo nielen v danom prípade, ale dosť často sa stáva, že práve ten, kto doslova stál v ceste dobrej veci, (tentoraz objavu), môže napokon na jej víťazstve úspešne profitovať. Stačí sa pripojiť či postarať sa o jej propagáciu – vrátane sebapropagácie – a už je to tu..! Čo na tom, že sme predtým váhou svojej vedeckej autority (a moci) akéhosi neznámeho doktoríka niekoľkokrát vyhodili zo svojej pracovne a ani potom, na príhovor iných, mu to príliš nezľahčovali.

Ergo: v tejto súvislosti ste si určite pomysleli, že hra Elixír života zrejme nie je len o objave a objaviteľoch inzulínu, ale začiera aj hlbšie, aj širšie.

Je to tak. Nie div, alebo autorka dôkladne preštudovala nielen danú problematiku, nielen že sa oboznámila priam dôkladne s nemocničným prostredím, s liečbou dekompenzovaných diabetikov v ťažkých pooperačných stavoch, preštudovala množstvo zahraničnej literatúry a podobne – ale: navyše má aj bohaté literárne skúsenosti. Získala ich najmä ako prekladateľka ruskej, anglickej, francúzskej, nemeckej literatúry, (preložila napríklad takmer celé dielo K. Paustovského a A. Grina, prózy A. Kuprina, I. Bunina, V. Katajeva, V. Šukšina a i.), no rovnako aj pri vlastnej literárnej tvorbe. Pripomeňme v tejto súvislosti jej zbierky poviedok Obrázek na slonové kosti a Zahrada u modrých kamenů. Pre deti Prázdniny s Bárou, spomienky na prekladaných autorov Jak jsou v mé pamäti – a najnovšie: mozartovská novela Růže z Bertramky či eseje s názvom Zamžené portréty.