Tlačiareň neznáma (Tiskárna neznámá, 1961)

Přidal: Premek |

Březen 27, 2019

Horst Angermüller, Cenc´Bernauer. Rozhlasová hra. Dramaturg Michal Príbus. Překlad Tibor Hrozáni. Zvuk Gustáv Guldán. Režie Oto Varečka.

Osoby a obsazení: Tomáš Harde (Štefan Dobrovodský), Katrin Meindl (Hana Kostolanská), Kilian Meser (Emil Kopasz), Bachmaier (Andrej Nemčok), 1. sedlák (Jozef Dánai), 2. sedlák (Mikuláš Bugár), obsluha (Mária Úradníčková), ředitel (Anton Glézl), Faber (Vladimír Rusko st.),
Zenkar (František Tešovič), sekretářka (Zuzana Šimečková), komisař (Dušan Zimen), vyšetřující soudce (Ivan Teren), 1. kriminalista (Vlado Štróbl), 2. kriminalista (Peter Jezný), strážník (Míla Beran), 1. policajt (Štefan Drobný) a 2. policajt (Karol Švantner).

Natočeno 4. 9. 1961 (Československý rozhlas Bratislava). Premiéra 13. 12. 1961 (Bratislava, 21:30 h.; 50 min.).

Lit.: Príbus, Michal: Tlačiareň neznáma. In Rozhlas a televízia č. 50/1961 (článek). – Cit.: Prečo vznikla nemecká rozhlasová hra Tlačiareň neznáma? Preto, žeudalosť, ktorú opisuje, je zaujímavá a vôbec nie ojedinelá v tzv.
„slobodnom“ svete – a najmä nie v Nemeckej spolkovej republike.
Azda by bolo správnejšie spýtať sa, prečo sa stala táto udalosť.
Triezvo zmýšľajúci ľudia na celom svete po druhej svetovej vojne iste
čakali, že nemeckí „nadľudia“ po takom výprasku, aký dostali od
Sovietskej armády, prídu k rozumu a uspokoja sa s gazdovstvom na
vlastnom dvore. No nemeckým veľkopánom neosvietilo rozum ani to, že
vlastný ľud ich vyhnal zo štvrtiny Nemecka. Postupne sa všetci
trúchliaci pozostalí po Hitlerovej ríši pozliezali do západného
Nemecka, pod ochrannými krídlami americkej imperialistiekcej kvočky sa
vylízali z kopancov, ktoré si na rôznych frontoch a kútoch Európy
vybojovali znova začali snívať svoj veľký chorobný sen o ďalšej
svetovej vojne, v ktorej by sa zmocnili vlády nad svetom. Nuž -
imperialisti sú nenapraviteľní. Ich prípravy sú podobné ako po prvej
svetovej vojne, pravda, ešte rafinovanejšie a vynaliezavejšie – teda
na „vyššej“ úrovni.

Do sveta vytrubujú heslá o slobode, o demokracii, o božej
spravodlivosti (veľká móda na západe), o práve na sebaurčenie
nemeckého národa atď. A v skutočnosti obnovujú fašistický poriadok.
Západonemecký štát prakticky riadia hitlerovskí diplomati, štátnici,
národohospodári, sudcovia. Obnovenú armádu komandujú hitlerovskí
dôstojníci. Fabriky sú opäť v rukách skompromitovaných imperialistických žralokov a masových vrahov. Všetci títo páni však pred širokou verejnosťou skrývajú svoju pravú tvár a všemožným spôsobom klamú drobných nemeckých ľudí. Veď len pomocou lží, falošných hesiel a zastierania skutočnosti je možno nahnať neuvedomelý ľud na nové krvavé jatky.

Ale i v západnom Nemecku sú pokrokové sily. Je tam veľa uvedomelých
robotníkov, ktorí dobre rozoznávajú pravdu od lži a poznajú i pánov,
ktorí im rozkazujú a s úsmevom na tvári ich zdierajú z kože. Za
podmienok nefašistického teroru, nemožno verejne hovoriť pravdu a
preto sú prinútení pracovať v podzemí, aby masám pracujúcich otvárali
oči a odhaľovali pravú tvár zapadonemeckého imperializmu a jeho
predstaviteľov.

História v Nemeckej spolkovej republike sa teda aj v tomto smere
utvára podobne ako za Hitlera. Pokrokoví Nemci putujú do väzenia a
skutoční zločinci behajú po slobode. Správy o perzekúcii bojovníkov za
mier a skutočnú demokraciu občas preniknú i do svetovej tlače.

V lete roku 1960 sa stalo v blízkosti Mníchova, že skupina robotníkov
tlačila ilegálne noviny v tajnej tlačiarni a rozširovala ich vo
fabrikách. Prirodzene, že západonemecká sfažizovaná polícia považovala
za svoju prvoradú povinnosť tlačiareň vystopovať a ilegálnych
bojovníkov postaviť pred súd.

Celú túto udalosť spracovali východonemecký autori Cenć Bernauer a
Horst Angermuller v rozhlasovej hre Tlačiareň neznáma. Hra hovorí
nielen o odvážnej práci komunistov v ilegalite (KS je v Nemeckej
spolkovej republike zakázaná), ale osvetľuje aj pomery na
západonemeckom vidieku a skutočné zmýšľanie drobných nemeckých ľudí.