Mať veterných synov (Matka větrných synů, 1959)

Přidal: Premek |

Říjen 3, 2019

Krišan Čandar. Pohádka. Překlad Ján Dohňanský. Dramatizace László Horváth. Úprava a dramaturgie Emil Filo. Zvuková spolupráce Henrieta Bachratá a Ľuboš Klásek. Režie Ivan Teren.

Účinkují Beta Poničanová, Marián Gallo, František Dibarbora, Vladimír Durdík, Gustáv Marro, Jozef Kroner, Jozef Sodoma, Mária Úradníčková, Karol Zachar, Terézia Kronerová, Zdena Grúberová, Beta Godavová, Lena Latečková, Oľga Sýkorová, Hana Sarvašová a Mária Prechovská.

Natočeno 1959. Obnovená premiéra 3. 10. 2019 (SRo Rádio Junior, 11:00 h.; 54 min.).

Lit.: Dianišková, Veronika – Vlasková, Rozália: Mesiac Márie Ďuríčkovej 1. časť – Týždeň pokladov. Téma týždňa. In web SRo Rádio Junior, 1. 10. 2019 (článek). – Cit.: Narodila sa ako Mária Piecková. Kvôli dátumu narodenia (29.9.1919) ju volali Deviatková Marienka. Keď sa vydala, stala sa z nej Mária Masaryková. Ale všetci ju poznáme ako Máriu Ďuríčkovú. Sté výročie jej narodenia bude Rádio Junior oslavovať celý mesiac. Veď rozhlasový archív je plný pokladov, ktoré napísala, preložila alebo zdramatizovala práve ona. A tak aj prvý týždeň Mesiaca Márie Ďuríčkovej bude Týždňom pokladov. (…)

Ako sme sa tak hrabali v pokladoch rozhlasového archívu, vylovili sme rozprávku, ktorú ste v Rádiu Junior ešte nikdy nepočuli. A pretože sa nám zdalo, že je naozaj nádherná, rozhodli sme sa vám ju pustiť. Volá sa Mať veterných synov a my vďaka nej navštívime ďalekú Indiu. Hlavný hrdina sa ocitne v obrovskej búrke, pred ktorou sa nakoniec schová u jednej starenky. Až neskôr si uvedomí, že sa nachádza v jaskyni vetrov, pri vodopáde a v blízkosti všelijakých vzácností, ktoré má mať veterných synov v jaskyni. Vlastne, vzácnosťou je aj sama jaskyňa, pretože Mahmud sa do nej dostane len vďaka tomu, že ju nájde v pravý čas. Inak by ostal napospas Severnému vetru. Takto sa mu podarí aj sa s ním skamarátiť, aj zistiť, že svet, ktorý on predtým videl v rozprávkach, môžeme skutočne nájsť…

Čarokrásny príbeh plný hučania vody i víchric napísal indický spisovateľ Krišan Čandar a pre rozhlas ho zdramatizoval László Horváth. Do slovenčiny ho v roku 1959 preložil Ján Dohňanský. (…)