Polnoc bude o päť minút (Za pět minut bude půlnoc, 1958)

Přidal: rickie |

Listopad 28, 2006

Ján Solovič. Původní rozhlasová hra. Hudba Jaromír Dlouhý. Odpovědný redaktor Ján Solovič. Technická realizace Július Loderer. Režie Ivan Teren.

Osoby a obsazení: Ján Bieň (Jozef Króner), Bieňová, jeho žena (Hana Meličková), strojvedoucí (Alojz Kramár), mladík (Anton Mrvečka), Zdena Grúberová, vyšetřující (Gustav Valach), vlakvedoucí Šenaj (Gejza Slameň), výpravčí (Karol Machata), náčelník (František Dibarbora), ??? (Viliam Záborský), obhájce (Elo Romančík), prokurátor (František Zvarík), závodní lékař (Ctibor Filčík), informátorka (Beta Poničanová), soudce z lidu (Samuel Adamčík), internista (Jozef Čierny), ošetřovatelka (Viera Topinková), ošetřovatel (Bronislav Koreň), panička (Oľga Sýkorová), pacient (Juraj Paška), jeho žena (Terézia Kronerová), žena z ulice (Elena Latečková), muž z ulice (Karol Skovaj).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava v roce 1958. Premiéra 2. 6. 1958 (58 min.). Reprízy 10. 2. 1962 (Československo I, 10:30 h.), 15. 3. 1999 (Slovensko 1), 27. 8. 2001, 31. 8. 2006 (Rádio Slovensko); 23. 3. 2021 (SRo 8 Rádio Litera).

Pozn.: Hra /1958/ vykresľuje osud železničiara Bieňa. Na železničnej katastrofe autor demonštruje, čo všetko môžu spôsobiť zdanlivo bežné previnenia, vyplývajúce z ľahostajnosti, byrokratického prístupu k ľuďom a ľahkomyselnosti. (anotace)

Pozn.: Hra získala diváckou cenu na přehlídce rozhlasových her OIRT ve Varšavě a Berlíně. Byla přepsána jako divadelní hra „v dvoch častiach s prológom a epilógom“ a ta byla nastudován v v režii Igora Ciela a měla v roce 1962 premiéru v roce 1962 v Krajském divadle Nitra. V tomtéž roce byla hra nastudována a vysílána jako televizní inscenace v ČST Bratislava (ukázka zde). V roce 1963 vzniklo české rozhlasové nastudování.

Pozn.: 2 : Odohráva sa po železničnej katastrofe. Prvé zistenia vyšetrovacej skupiny, ktorá prišla na miesto hneď po zrážke vlakov, ukazujú, že na vine bol starý výmenár Bieň. Našli ho vo výmenárskej veži v bezvedomí a skúška dokázala, že požil alkoholický nápoj. Do vyšetrovania sa po boku Prokurátora zapojí tajomník okresného výboru komunistickej strany Holecký, ktorý chce predtým, ako odoberú Bieňovi stranícku legitimáciu, poznať všetky podrobnosti prípadu. Bieň je starý poctivec, nikdy nepil a je nepredstaviteľné, že by mohol svojou nedbanlivosťou zapríčiniť takéto nešťastie. Nevie sa brániť, nerád sa sťažuje, ale postupne predsa vyjde najavo celé pozadie. Jeho organizmus už bol vyčerpaný dlhoročnou prácou. Na naliehanie manželky sa išiel dať vyšetriť k lekárovi. Lenže tam sa začala jeho niekoľkodňová anabáza, počas ktorej ho posielali z jednej ordinácie do druhej, z nemocnice do nemocnice. Nerozumel celému nezmyselnému zbyrokratizovanému mechanizmu liečebnej starostlivosti a ešte predtým, ako sa konečne dostal k tomu správnemu lekárovi, musel unavený zastúpiť v práci svojho mladého kolegu. Tesne pred polnocou mu prišlo zle a on v zúfalstve vypil neznáme kvapky, ktoré mu priniesla manželka. Padol do bezvedomia a katastrofa bola nevyhnutná. Kto je vinníkom? Nie poctivý starý človek, ale ľahostajnosť, byrokracia, ľahkomyseľnosť, nezodpovednosť zainteresovaných, ktorí mali urobiť všetko pre to, aby železničná doprava bezpečne fungovala. Vinní sú svojím dielom všetci, ale priamo zodpovedný za zrážku vlakov vlastne nikto. Táto pôvodne rozhlasová hra inklinuje k aktuálnej publicistike a odhaľuje odľudštený mechanizmus, zatláčajúci človeka do postavenia bezbrannej obete a spôsobujúci veľké, nenahraditeľné škody. (Autor: Ewuska16; anotace televizní inscenace z CSFD)

Lit.: Mistrík,Miloš: Sto slovenských hier. Bratislava : LITA, 1992 (článek). – Cit.: Ján Solovič (nar. 1934) reakuzoval svojimi konverzačnými hrami aktuálne potreby kultúrnej politiky komunistickej strany. Napríklad vo voľnom pokračovaní troch hier nazvanom Občianska trilógia skúmal, ako sa ideály ľavicových bojovníkov Slovenského národného povstania a budovateľov spoločnosti po roku 1948 konfrontujú s konzumným spôsobom života nasledujúcich generácií.
Venoval sa aj ekologickej problematike, záchrane kultúrnych pamiatok, pričom často hľadal ideálne východiská z klbka problémov, ktoré dogmaticky nachádzal v neomylnej a bezúhonnej činnosti straníckeho aparátu. Solovičova tvorba je rozsiahla.
Nezačala sa až v 70. rokoch, veď už predtým na seba upozornil hrou Polnoc bude o päť minút, kde skúmal subjektívne a objektívne príčiny železničného nešťastia. Tento autor sa pohotovo ujímal aktuálnych problémov, ktoré však zväčša spracúval v publicistických moralitách.
Jeho nenáročné komédie a občianske hry slúžili ako ukážka angažovanosti v mene pomýlených ideálov obdobia konsolidácie.