Glosa týždňa – 27. apríl, alebo: Čo len chcete (Glosa týdne – 27. duben aneb Cokoli chcete, 2021)

Přidal: Premek |

Květen 14, 2021

Alena Sabuchová. Glosa.

Natočeno 2021. Premiéra 15. 5. 2021 (SRo Rádio Devín, 8:40 h.). Repríza 19. 5. 2021 (SRo Rádio Devín, 7:45 h.) v pořadu Ranné ladenie.

Lit.: anonym: Glosu týždňa píše Alena Sabuchová. In web SRo Rádio Devín, 12. 5.. 2021 (článek). – Cit.: To, čo sa niekomu zdá všedné, inému sa môže javiť ako jedinečné. A obaja môžu mať pravdu, lebo pohľad na svet, na to, čo si v ňom každý jeden z nás všíma, je tiež jedinečný. Presvedčí vás o tom aj Alena Sabuchová vo svojej glose.

Splny sa zbytočne preceňujú, povedal mi raz ktosi na schodoch v Bushwicku, odkiaľ sa mi celkom nechcelo odchádzať. Ale ty vždy odniekiaľ musíš odchádzať, inak by ťa to nebavilo, dodal. Nezamýšľala som sa veľmi nad tým, či mal pravdu, akurát dodnes neviem, prečo si ľudia naozaj toľko sľubujú od mesačných fáz a čakajú na superúkazy a ružové splny, ktoré sa vraj dejú iba raz za sto rokov, ale zvyčajne ich pozorujeme tak trikrát ročne.

Teta Tonka počas splnov málokedy spala, hovorila, že sa cíti akoby jej niekto svietil do hlavy, nemohla spať pri akomkoľvek náznaku svetla. Spln bol pre ňu silnejší ako vysvietená stanica či letisková hala, svietil rovnako intenzívne, aj keď zavrela oči. A tak robievala bazový sirup alebo zavárala po nociach uhorky. Možno by ste v tom hľadali čosi mystické, zaváraniny plného mesiaca majú čosi špeciálne, ale ona len nemohla spať. Žiaden bazový sirup však nikdy nechutil tak ako od nej, to nejde poprieť. Márne som sa snažila postupovať krok za krokom podľa jej receptu, premývať sitká aj vzývať všetkých kulinárskych predkov, ktorí by presne vedeli, kedy je sirup primálo alebo už príliš sladký. Aj duchovia bazy mlčali.

Počas ostatného splnu, o ktorom sa všade písalo ako o zázračnom, som vyrábala domácu horčicu. Nemohla som spať. Z malého pražského korenárstva prišiel balíček s korením a medzi ním aj čierne horčičné semiačka a estragónový ocot. Alchýmia. Vedela som, že si musím vyrobiť vlastný recept niečoho, za čím mi neskôr nebude ľúto ako za ľuďmi. (…)