Počuj Ming, nemohla by si mi prikryť nohy (Poslyš Ming, nemohla bys mi přikrýt nohy, 2019)

Přidal: Premek |

Prosinec 26, 2020

Zuzana Križková. Rozhlasová hra. Produkce Silvia Lukáčová. Mistr zvuku Milan Greguš. Hudební dramaturgie Lída Hodulíková. Dramaturgie Zuzana Kolmosová. Režie Róbert Horňák.

Osoby a obsazení: babka Jozefka (Ľudmila Swanová), děda (Dušan Kaprálik), máma (Marta Maťová), Valika (Lucia Vrablicová), Ming (Henrieta Kolláriková), Michal (Ivan Martinka), Mirka (Dominika Žiaranová), Fero (Patrik Minár), Lili – dítě (Alžbeta Hrnčiariková), Lili (Jana Lieskovská), Mirko – dítě (Erik Koníček), Miro (Pavol Plevčík), Klára – dítě (Gréta Luprichová) a pohraničník (Mojmír Procházka).

Natočeno 2019. Premiéra 18. 8. 2020 (SRo Rádio Devín). Repríza 26. 12. 2020 (SRo Rádio Litera, 8:30 hod.) v cyklu Dozvuky nežnej. K poslechu zde.

Lit.: anonym: Počuj Ming, nemohla by si mi prikryť nohy? In web SRo Rádio Archiv, 18. 8. 2020 (článek + nahrávka k poslechu) – Cit.: Predstavte si, že Vianoce už klopú na dvere a čas našich uponáhľaných životov, v očakávaní magického sviatku akceleruje do tých najvyšších obrátok. Upratovanie, nakupovanie, vypekanie, vyváranie a ešte raz nakupovanie na poslednú chvíľu, to všetko sme schopní zvládnuť v očakávaní, že konečne príde deň, kedy sa čas zastaví a ocitneme sa uprostred magických rituálov Štedrého večera. Tí, čo držia diéty sa na prasknutie najedia, tým čo nedajú dopustiť na vyprážané podkovičky kapra zabehne kosť, trblietavé balenia darčekov sa neekologicky povaľujú po celom byte a keď nastane čas spoločných spomienok, všetci pokojne zadriememe pred televízorom. Prosto … čas pokoja a mieru. Teda pokiaľ nemáte svojráznu babku Jozefku, ktorej sa tak cnie za časmi, keď ste celá rozvetvená rodina trávili sviatočné dni v starorodičovskom dome, že sa rozhodne zasiahnuť. Nečakane si umrie! Just pred Štedrým dňom. A nie ako sa patrí, pekne v nemocnici, ale v romanticky zasneženej krajine vášho detstva, v starej chalupe na kopaniciach. A aby ste nemohli len ubziknúť a nechať ju mrznúť v nejakej márnici, zariadi riadnu snehovú metelicu. Cesta z kopcov je nepriechodná a keby bola babka Jozefka ešte medzi živými, iste by si od radosti medlila ruky. Konečne zase všetci spolu sedíte za jedným stolom, hádate sa, spomínate a uprostred veľkých dejín, píšete tie svoje malé, nepodstatné. Naozaj nepodstatné? (…)