Glosa týždňa – Originál versus kópia (Glosa týdne – Originál versus kopie, 2020)

Přidal: Premek |

Červen 24, 2020

Pavol Rankov. Glosa.

Natočeno 2020. Premiéra 17. 6. 2020 (SRo Rádio Devín).

Lit.: Rankov, Pavol: Glosu týždňa píše Pavol Rankov: Originál versus kópia. Reflexia a kritika. In web SRo Rádio Devín, 17. 6. 2020 (článek). – Cit.: Pavol Rankov sa v svojej glose pozerá na svet umenia cez významy slov – originál, reprodukcia, falzifikát, kópia hľadá ich presné miesto v umeleckom i ľudskom živote.

Originál versus kópia

Máloktoré inštitúcie sa zameriavajú na šírenie kópií umeleckých diel tak ako tie, ktoré uchovávajú originály – teda galérie. Budovu obrazárne spoznáme už z diaľky, priečelia bývajú prekryté niekoľkometrovými reklamnými plachtami a transparentmi zobrazujúcimi významné diela aktuálnej výstavy. Pri príchode nám so vstupenkou ponúkajú aj katalógy, knihy, kalendáre a pohľadnice s reprodukciami umeleckých diel.

Ako je možné, že tieto reprodukcie nepovažujeme za falzifikáty? Všetko závisí od miesta, okolností a spôsobu, akým je kópia prezentovaná. Reprodukcia je kópia, ktorá nepredstiera, že je originál. Práve naopak, upozorňuje nás na originál, vyzdvihuje ho.

No nik nevzdáva hold originálu tak ako reštaurátori, umelci, ktorí robia originál viac originálom. Tvoria ho nanovo tým, že kopírujú tvorbu dávneho umelca. Vedci zasa vzdávajú hold svojim predchodcom citovaním, keď vo svojich knihách a článkoch doslovne opakujú, teda kopírujú myšlienky zo starších kníh.

Zato falzifikát diela je ako plagiát textu. Oba chcú nahradiť originál, chcú zaujať jeho miesto a prebrať jeho hodnotu. Ak vás pozvem na návštevu a v obývačke na stene uvidíte Da Vinciho Monu Lisu, možno zapochybujete o mojej súdnosti, ale bude vám jasné, že ide o reprodukciu. Ak tam však bude visieť niektoré Hložníkovo dielo, asi si pomyslíte, že ide o originál. Veď Hložníkov obraz som si – prípadne – mohol kúpiť.

Keď na umeleckej škole pedagóg postaví na stojan Monu Lisu, presnejšie reprodukciu tohto slávneho obrazu, a vyzve študentov, aby ho namaľovali, robí to preto, aby sa mladí maliari poučili od veľkého Leonarda. A všetci v miestnosti majú istotu, že dnu nevtrhne polícia, aby zatkla falzifikátorov. To je ten kontext, ktorý vylučuje, aby sme určité kópie považovali za falzifikáty.

Slovo kópia pochádza z latinčiny a čuduj sa svete, neznamená nápodobu, ale hojnosť, bohatosť, a početnosť. Copia bola bohyňa hojnosti. Kopírovanie je ako kopulovanie, zvyšuje sa početnosť. Aj slovenské slovo kopa má zrejme takýto pôvod, veď označuje čosi nahromadené, hojné množstvo niečoho. Ak máte kopu peňazí, nemusia byť uložené do tvaru kopca, ale určite ich je veľa.

Práve peniaze, presnejšie mince patrili spolu s keramikou medzi prvé výrobky, ktoré sa už pred tisícročiami vyrábali v mnohých identických kópiách. A boli to kópie, ktoré nemali napodobňovať nejaký originál, ale pri ich zrode stála forma či vzor.

Údajne je dnes v obehu asi 12 miliárd kusov stodolárových bankoviek. Týchto 12 miliárd originálov sa deň čo deň snažia falšovatelia napodobiť, vytvoriť identické kópie. V tomto význame slovo kópia začali používať kníhtlačiari v 15. storočí. Knihy sa tlačili v stovkách či tisícoch kópií čiže výtlačkov. Ich originálom bol autorov rukopis, ktorý sa však pri zbežnom pohľade na vytlačené kópie nijako nepodobal.

Aj vo svete výtvarného umenia existujú zvláštne kópie, ktoré sa nevzťahujú na konkrétny originál, ale na maliarovu metódu a techniku. Ide o podvrhy, ktoré sa tvária ako predtým neznáme dielo známeho maliara. Salaí bol obľúbený da Vinciho žiak, ktorý po majstrovej smrti predával svoje kresby ako Leonardove diela. Salaí nekopíroval konkrétne obrazy, ale štýl svojho majstra. Da Vinci zrejme žiakov drezíroval, aby maľovali ako on. Napokon, to je základný princíp učenia – dieťa má napodobňovať to najlepšie z rodičov, učeň z majstra.

Bez napodobňovania by sme nemohli vytvoriť súbor artefaktov a ustálených hodnôt, ktorý nazývame kultúra. Možno sa to nezdá, no nielen originál, ale aj kópia sú nevyhnutne potrebné pre fungovanie ľudskej civilizácie.